Medzi chovateľskou verejnosťou vo všeobecnosti panuje akýsi "strach z narkózy". Majitelia sa boja nechať svojho psa uspať často aj v situáciách, kedy je to nevyhnutne potrebné. Ak má veterinárny lekár pacienta svedomite vyšetriť a použiť niektorú z pomocných diagnostických metód (tou je napríklad aj röntgenologické vyšetrenie, endoskopia a pod), nevyhne sa v rade prípadov uvedenia zvieraťa do anestézie. Často počúvame aj hlasy o "škodlivosti" opakovanej anestézie, keď majitelia úpenlivo žiadajú: "Pán doktor, neuspávejte ho. On už tento rok raz uspaný bol."

V žiadnom prípade nemožno zamieňať "škodlivosť" za "riziko" anestézie. Toto riziko je úplne individuálne a jeho zhodnotenie patrí odborníkovi - veterinárnemu lekárovi. Ten by mal vykonať aspoň základné vyšetrenie pred anestéziou a v danej situácii zvážiť výhody a riziká anestézie. V praxi sa stretávame s pacientami, ktorí k opakovanej anestézie musia dôjsť, a to niekedy v priebehu niekoľkých dní. To vyvoláva u majiteľov obavy o ich zdravotný stav. Treba poznamenať, že anestézia predstavuje určité riziko aj pre zdravého pacienta. V súčasnej dobe je však veterinárna anesteziológia na takej úrovni, že ani opakované anestézie, ak sú správne vedené, nezanechajú na pacientovi žiadne príznaky narušenia celkového zdravotného stavu.

Látky používané na uspanie (napríklad pre röntgenologické vyšetrenie) sú vo väčšine prípadov úplne antagonizovatelné. To znamená, že obludenému alebo spiacemu pacientovi sa podáva látka, ktorá zruší účinok anestetika. Vďaka tomu, že dôjde k úplnému vyrušeniu účinku, môže byť tento útlm alebo celková anestézia v extrémnych prípadoch vykonávaná i každý deň. Väčšinou to tak nie je, ale opakovaná anestézia napríklad každý týždeň alebo pri opakovaných kontrolách po niekoľkých mesiacoch nevyvolá u zdravého pacienta absolútne žiadne zmeny v správaní alebo v zdravotnom stave. Podobná situácia je u pacientov so zhoršeným zdravotným stavom (napríklad so srdcovými problémami), kde pri správnej voľbe anestetickej látky taktiež nedochádza k zhoršeniu zdravotného stavu.

Hlavným dôvodom pre použitie anestézie je vyblokovanie bolestivosti u niektorých zákrokov, a to nielen chirurgických, ale aj diagnostických. Druhým dôvodom je kvalitné prevedenie príslušného vyšetrenia, napríklad röntgenologického vyšetrenia bedrových kĺbov na dyspláziu tak, aby výsledná röntgenová snímka bola vôbec posúditelná. Ako dôvod na anestéziu nemožno opomenúť ani pohodlnú manipuláciu s pacientom, keď práve vďaka anestézii obmedzíme riziko úrazu ako ošetrujúceho personálu, tak samotného pacienta.

Spomeňme sa krátko o tom, aké má veterinár - špecialista na malé zvieratá dnes možnosti, ak chce uviesť psa do anestézie. Prvou možnosťou je "len" upokojenie zvieraťa. Jedná sa o stav čiastočnej spavosti, kedy má pacient uvoľnenú kostrovú svalovinu, väčšinou nereaguje na okolie, ani na bolestivé podnety, ale jeho vedomie nie je úplne skryté. Príslušnú látku (sedatívum) môžeme podať formou injekcie do svalu alebo priamo do žily. Vyrábajú sa aj sedatíva, ktoré sa pridávajú do potravy. Ich účinok je však u každého pacienta dosť individuálny, preto sa vo veterinárnej praxi príliš často nepoužívajú. Veterinárni lekári využívajú uspanie najmä pri jednoduchých ošetreniach (bežné zákroky na uchu, oku apod) alebo pri vyšetrení zvieraťa. Príkladom môže byť röntgenologické vyšetrenie, keď potrebujeme, aby pacient bol v pokoji, aby s ním bolo možné pohodlne manipulovať a aby pri vyšetrení necítil bolesť (uspané zviera nevníma inak nepríjemné a bolestivé podnety). Ideálne a často nevyhnutné sa stáva uspanie pri vyšetrení kĺbov. Dokladom je röntgenovanie psov na dysplázui bedrových kĺbov. Bez dobrého uspania nemusí byť výsledný röntgenová snímka kvalitná a technické a projekčné chyby môžu výrazne ovplyvniť výsledok posúdenia. Poškodený potom býva nielen majiteľ psa, ale aj samotný chov. To je potrebné si uvedomiť najmä pri zaraďovaní zvierat do chovu.

Celková anestézia (narkóza) je stav, kedy je pacient uvoľnený, necíti bolestivé zákroky a na okolie nereaguje. Narkóza je nutnosťou pri chirurgických zákrokoch (dnes u psov už bežné operácie na kĺboch, kostiach, chrbtici, srdci, močovom mechúre atď) a pri náročných vyšetreniach (vyšetrenie chrbtice, dutiny ústnej, hlavne zubov, ale aj endoskopické vyšetrenie zažívacieho ústrojenstva, dýchacích ciest apod). Narkóza je typom anestézie, ktorý najviac ovplyvňuje zdravotný stav pacienta. Dĺžka niektorých operácií môže presiahnuť aj štyri hodiny. Napriek tomu je narkóza vedená skúseným veterinárnym lekárom (anesteziológ), ktorý má k dispozícii príslušné technické vybavenie, pre pacienta s relatívne malým rizikom. Anestetiká sa aplikujú injekčne buď do svalu alebo lepšie do žily, s následným pripojením pacienta na dýchací (inhalačný) prístroj, podobne ako u ľudí. Po zaspaní je psovi do dýchacej trubice zavedená kanyla, ktorá je napojená na dýchací anestetický prístroj, z ktorého vdychuje anestetiká označované ako vdychovaním. Tak je možné vykonávať prakticky akýkoľvek operačný zákrok, pacient spí, je uvoľnený a necíti bolesť. Hĺbku anestézie určí anesteziológ reguláciou uspávacej plynnej zmesi, ktorú pacient vdychuje a vstrebáva pľúcami. V takej anestézii, ktorá je mimochodom pre zviera najbezpečnejšia, je možné vykonávať prakticky akékoľvek zákroky aj u rizikových pacientov. Ani pre pacientov s ťažkým postihnutím srdca, pľúc alebo obličiek nepredstavuje inhalačná anestézia pri správnom vedení väčšie riziko, ako pre pacientov zdravých. Aj keď pacient nedýcha sám, neznamená to nevyhnutne ohrozenie jeho života, pretože za neho môže anestéziológ dýchať prístrojom. Pri tomto type anestézie je pacient pod neustálou prístrojovou kontrolou ( "monitoring"). Sleduje sa jeho srdcová činnosť (EKG), dýchanie, teplota, prekrvenie a nasýtenie tkanív kyslíkom. U rizikových pacientov alebo pri niektorých zákrokoch je možné merať aj krvný tlak.

Pri každej narkóze by mal mať pacient "prístupnú" žilu - pre podanie anestetík, infúzie pri operácii, ale aj pre podanie niektorých látok, ak nastanú počas anestézie komplikácie. Ak je anestézia vedená týmto spôsobom, je bezpečná a komplikáciám väčšinou nedochádza. Môže sa samozrejme stať, že zviera pri narkóze zomrie. Pravdepodobnosť tejto komplikácie však dnes už u psov nie je vyššia, ako je tomu u ľudí.
K anestézii zvierat sa až v 90% prípadov používajú látky, ktoré slúžia na podobné účely u ľudí. I anesteziologické techniky sú niekedy veľmi podobné alebo úplne zhodné. Na dosiahnutie celkovej anestézie sa zvieraťu najprv podajú látky, ktoré obmedzia jeho strach, navodia jeho uvoľnenie a vyblokují u neho vnímanie bolesti. Najmä lieky používané na vyblokovanie bolesti (analgetiká) sú jedny z najvýznamnejších, najčastejšie používaných a zároveň najbezpečnejších látok.

Záverom je potrebné zdôrazniť, že ak je anestézia vedená odborným personálom, ak sú použité vhodné lieky a kvalitné prístrojové vybavenie a dodrží majiteľ pre-a postanestetické podmienky, nemusia byť anestézie rizikom ani pre dlhodobo chorých psov. Kvalita vybavenia, voľba a kombinácia v danom prípade vhodných anestetík a špecializovaný personál sú však pre bezpečnosť anestézie úplne nevyhnutnou podmienkou.

autor: prof. MVDr. Alois Nečas PhD., posudzovateľ vrodených ortopedických vád psov (DKK a DKL)