Problematika výživy psa pri rôznych typoch zaťaženia je veľmi obtiažna aj napriek relatívne dobrej znalosti ich fyziologických potrieb. Cez veľký počet rôznych dodávaných kompletných krmív na našom trhu sa u tejto kategórie nedarí nimi plne zabezpečiť potrebnú výživu a to buď z dôvodov nedostatočného obsahu živín v nich a ich vzájomnej disharmónie, zníženej stráviteľnosti a alebo oboje. Je veľký rozdiel kŕmiť psa, od ktorého nepožadujú žiaden výkon a alebo naopak psa - atléta, ktorý je každý deň fyzicky zaťažovaný.

Často na komerčných výrobkoch chýba deklarácia stráviteľnosti alebo uvedené údaje sú klamlivé. V našich podmienkach väčšina používaných krmív určených pre výživu psov podľa nášho úsudku spĺňa podmienky deklarácie potrebných živín ako celku, ale bohužiaľ už nie v ich stráviteľnosti, takže výsledok je v podstate znížený prísun využiteľných živín do organizmu a tým potenciálne hladovanie, ktoré sa prejavuje vždy porušením rovnováhy metabolizmu rôzneho stupňa na úrovni celého organizmu. Chovateľ ani veterinár bez kompletného laboratórneho vyšetrenia to v prvom štádiu nepozná. Pes sa chová normálne len občas podáva nevyrovnané výkony. V druhej fáze, pokiaľ sa nevykoná náprava, prehĺbi sa táto nerovnováha aj na úroveň buniek, čo pre organizmus má už klinický prejav so všetkými dôsledkami, ktoré z toho vyplývajú.
Akákoľvek záťaž psa je v podstate pre organizmus stres. Stres organizmu môže byť fyziologického pôvodu - športový a pracovný výkon, dojčenie a/alebo môže mať pôvod patologický, vzniknutý vplyvom ochorenia, následkom zranenia alebo chirurgického ošetrenia. Pri strese v organizme vzniká rad metabolických zmien, ktoré podľa Rémillard a Martina 1999, prehlbujú a násobia existujúce nutričné deficity. V takýchto prípadoch sa zvyšuje najskôr úroveň metabolizmu a dochádza k trvalej strate dusíka. Postupne prechádzajú do dusíkovej negatívnej bilancie (Chandler, MLA kolies. 1992). Ak sa nevykoná včasná náprava, čo môže bezpečne signalizovať kompletné biochemické vyšetrenie krvi psa, pokračuje vo vzniku závažných metabolických porúch. Rovnako stres zasahuje aj do energetického metabolizmu a ovplyvňuje potrebu vitamínov a minerálnych látok. Doba tejto prvej fázy je závislá na mnohých vonkajších faktoroch (napr. fyzický a psychický stav psa, predchádzajúca úroveň výživy, spôsob a typ tréningovej záťaže, typ závodu, typ ochorenia, chirurgický zákrok, atď). Bursztein, S. a kol. 1989 udáva dobu od niekoľkých hodín až 2 dni. V organizme dochádza k stratám telesných tekutín alebo hypovelemii. Po tejto fáze tzv hypometabolického odbúravania živín nastupuje druhá fáza, kde dochádza k zvýšenej úrovni metabolizmu (hyperkatabolický stresový stav), ktorý môže trvať od niekoľkých dní až po niekoľko týždňov. Potreba energie, bielkovín a iných biologicky aktívnych látok sa pohybuje od 10-100% normálu v závislosti na pôvode vzniku príčiny stresu. Dochádza k rekonštrukcii - obnove tkanív a ich funkčnosti. V tejto fáze sa môže vyskytnúť niekoľko kritických bodov spôsobených neadekvátnou výživou. Napr. nedostatočná a nevyvážená výživa môže prehĺbiť prvú fázu, a tým ohroziť život psa a naopak nadmerná s vysokou koncentráciu živín vedie aj k poškodeniu organizmu, ktorý môže byt spojený s komplikáciami metabolických porúch rôzneho typu - vznik acidóza, stukovatenie pečene, degeneratívne zmeny v parenchýmových orgánoch, srdca, narušenie imunitného systému atď

Špecifická problematika je u psov hospitalizovaných alebo liečených. Väčšinou príjem potravy a vody je obmedzený. Podľa nášho zistenia dochádza k poruchám vo výžive u asi 65% psov. Krátkodobé hladovanie alebo nedostatočná výživa nemá u zdravého jedinca poškodzujúce dôsledky, žiaľ krátkodobý nedostatok vody však už áno. Hospitalizovaný pacient podľa Chandlera a kol. 1992 má zvyšujúce požiadavky na prísun energie s vysokou stráviteľnosťou pri minimálnom prijme objemu.

Vo výžive psov (zahŕňa celý komplex - krmivo, technológie kŕmenia tj spôsob predkladania krmiva a jeho formu) u záťažových psov je rozhodujúca z nutričného hľadiska vyváženosť nasledujúcich komponentov:

• príjem vody
• príjem energie
• príjem bielkovín
• príjem minerálnych látok a vitamínov

Voda - je podľa mnohých autorov jedným z najlacnejších, zároveň najdôležitejším výživným faktorom vo výžive psov a tu podľa nášho zistenia je aj jedinym z hlavných problémov pri vzniku problémov zdravotných alebo výkonnostných. Bez dostatočného množstva vody, nie je možné dokonalé trávenie potravy. Pri nedostatku vody sa znižuje u psov príjem potravy. Napr.pracovný pes plemena vážiaci 35-40 kg potrebuje pre bežnú úroveň metabolizmu a tým aj štandardný výkon 2 l vody denne. Psy ktorí sú využívaní v športe napríklad chrty, saňoví psy v tréningu alebo pretekoch zvyšujú nároky na príjem vody v nadväznosti aj na primeranom zvýšení prísunu ostatných komponentov v kŕmnej dávke. U saňových psov, ktorí majú pravidelné 2 hodinové denné tréningové zaťaženie alebo 8 -10 hodinové týždenne, stúpajú nároky živiny aj príjem vody o 40%. Klimatické podmienky priamo ovplyvňujú príjem vody (napr. mierny vietor o teplote - 20 stupov C zvyšuje potrebu vody o 75% - Garber, Black). Pri záťažových psoch (dostihoch, saňových) sa často stretávame s ich dehydratáciou spôsobenou nechuťou prijímať vodu prirodzenou cestou. Udáva sa že, tým môže klesnúť výkon až o 50%. Paradoxné je, že dehydratovaní psy majú často nechuť prijímať vodu. V praxi sa to rieši tzv ochutenou vodou s prídavkom vývaru mäsa alebo bujónom. Niekedy tiež pridaním do vody nakrájané kúsočky mäsa, rybičiek. Namáčaním krmiva do vody približne 20-timi percentami jeho váhy, pes vypije viac vody. Zvyšuje sa chuť psa a spotreba krmív asi o 10%.

Energetická zložka krmiva je u záťažových psov nevyhnutnou zložkou kŕmnej dávky. Vstupuje takmer do všetkých metabolický dejov v organizme u psov využívaných na športové účely a je väčšinou rozhodujúca. Podľa typu športového zamerania si vyžaduje určitý prevažujúci typ energie obsiahnutý v kŕmnej dávke. Napriek tomu to nie sú žiadne špecifické diétne požiadavky na potrebné uhľohydráty. Jedným z hlavných energetických zdrojov v suchých krmivách sú uhľohydráty (škrob, cukor a vláknina) založené na obilninách. Bohužiaľ napriek tomu, že toto je najlacnejší zdroj, sú objemné a ťažké. Majú nízku koncentráciu. Poskytujú približne 4 kalórie na jeden gram. Pre pracovné a športové psy to znamená, že pes musí nosiť v zažívacom trakte príliš objemu a váhy a tým paradoxne potrebuje viac energie. Zvyšujúca hmotnosť potravy u týchto psov ako ukázali výskumné práce znižuje výdrž - tieto štúdie boli vykonané u saňových psov. Na druhej strane však treba si uvedomiť, že určité množstvo vlákniny v potrave je potrebné pre normálny priebeh funkcie tráviaceho traktu, k vytváraniu tuhej stolice.

Hlavným zdrojom uhľohydrátov v kŕmnych dávkach všetkých záťažových psov tj aj u gravidných a laktujúcích súk by mal byť tuk. Tuky sú nejkoncentrovanějším a najlepšie stráviteľným zdrojom výživnej energie. Tuk poskytuje 2.25 krát viac energie ako uhľohydráty a bielkoviny - 9 kalórii na gram. Okrem tejto vysoko výživnej energie je potrebný pre vstrebanie vitamínov rozpustných v tukoch (A, D, E a K). Tuky sú zdrojom mastných kyselín - linolovej, linolenovej a arachinovej, ktoré sú potrebné pre zdravú kožu a srsť a funkčnosť nervového systému. Tuk obsahuje špecifické aróma, ktoré u psov ovplyvňuje chutnosť krmiva. Cez vysokú stráviteľnosť tukov je u psov jeho denná dávka limitovaná. Organizmus je schopný vstrebať len určité množstvo. Prekročením tohto limitu sa tuk nevstrebe a ide rovno von. Klinicky sa to prejaví riedkou stolicou a veľkou stratou vody a straty časti vitamínov. U saňových psov a to najmä behajúcich maratón je možné postupným prídavkom zvýšiť celkový príjem tukov v potrave a tým dodať vyššiu koncentráciu energie, zároveň je potrebné zabezpečiť vyšší prídavok vody a vitamínov A, D a E. Komerčné krmivá - suchá strava, granule obsahujú 10 -- 25% tuku. Prídavok k existujúcej kŕmnej dávke špeciálnych krmív obsahujúce vyššiu koncentráciu tuku vyžadujú dlhšie adaptačné obdobie.
Dospelý pes potrebuje približne 64 - 69 kalórií na 1 kg telesnej hmotnosti denne. Chladné počasie, gravidita, choroba sprevádzaná horúčkou a rast potrebu energie až zdvojnásobuje (128 - 138 kalorii / kg těl.hmotnosti). Naopak mierne pracovné zaťaženie - tréning zvyšuje kalorické nároky "len" na 77 - 110 kalórií na kg telesnej hmotnosti. Maximálna záťaž - tréning či závod vyžaduje denný prísun minimálne 176 kalorii. Z tohto zistenia vyplýva, že pes o hmotnosti 36 kg potrebuje mať denný prísun minimálne 6500 kalorii, ktoré z bežných krmív nie je možné zabezpečiť. Preto je potrebné dodať energiu vo forme prídavku. Väčšinou sa to rieši prídavkom tuku a to živočíšneho pôvodu. Rastlinný tuk vo väčších dávkach nie je vhodný z dôvodov možného porušenia rovnováhy polyunsaturátov a vitamínu E.

Bielkoviny z pohľadu potrieb záťažových a inak stresovaných psov nemajú tak rozhodujúcu úlohu ako energia. Napriek tomu sú nevyhnutné pre tvorbu a obnovu väčšiny štrukturálnych buniek v tele. Bielkoviny spĺňajú svoju najdôležitejšiu funkciu pri procese trávenia, hojenia, produkcii krvných buniek, rozmnožovania a laktácii. Bielkoviny je možné využiť aj ako zdroj energie cca 4 kalórie na gram, ktorá je však pre organizmus neefektívna a neprimerane ho zaťažuje. Celý proces na ktorého konci je energia sa deje zložitým a náročným spôsobom prostredníctvom pečene.V tomto procese uvoľňuje pečeň z bielkovín amoniak, ktorý sa konvertuje do dusíkového odpadu - močoviny, ktorá sa vylučuje cez obličky močom von. Vysoká koncentrácia močoviny v moči alebo zápach môže byť indikáciou prekrmovania krmivom - diétou bohatého na bielkoviny. Kvalita bielkovín je daná ich aminokyselinovou skladbou. Na obaloch komerčných suchých krmív je uvádzané množstvo bielkovín v krmive v podobe hodnoty "crude protein" alebo "dusíkaté látky". Táto hodnota nie je meradlom kvality bielkoviny, ale meradlom množstva (vysoká a nízka hodnota). To znamená, že viac nemusí znamenať lepšie. Vysoká koncentrácia dusíkatých látok nízkej kvality spôsobuje výskyt v krvi veľkého množstva amoniaku, a neúmerné zaťaženie obličiek a pečene a tým potenciálne znižuje výkon a zhoršuje celkový zdravotný stav psa. A to je jeden z hlavných problémov tzv "lacných krmív" kde zdroj dusíkatých látok pochádza z múčok živočíšneho pôvodu s nízkou stráviteľnosťou živín napr. Mäsokostná múčka kafilérneho pôvodu.

Minerálne látky a vitamíny sú pre každý organizmus nevyhnutné. Pri záťažových zvieratách ich spotreba úmerne stúpa s ich výkonom. Minerálne látky sú stavebným faktorom v tele, vstupujú do všetkých metabolických dejov v organizme, zabezpečujú štrukturálnu stabilitu, podieľajú sa na optimálnej funkčnosti prenosu nervových impulzov a svalových sťahov, udržujú acidobázickú rovnováhu krvi, osmotický tlak protilátok a telových tekutín. Vitamíny tiež zasahujú do celého organizmu a podieľajú sa na jeho funkčnosti. Prebytok vitamínov a minerálov v kŕmnej dávke spôsobuje viac problémov ako ich nedostatok.

autor: MVDr. Vladimír Tluchoř CSc