Výcvik

Začíname navykaním psa na postroj, a to už od 6. mesiaca. Než dokonale fyzicky dospeje, budeme ho učiť ľahkému záprahu. Môžeme s ním v behu trénovať krátke úseky (ako pri canicrosse), aby sa pes naučil na povel ťahať. Do doby plné záťaže takisto psa plne socializujeme medzi psami a ľuďmi a venujeme sa s ním aspoň základnému výcviku poslušnosti ("ku mne", "sadni", "ľahni", "zostaň", "stoj" a pod.). V ďalšej fáze potom psa cvičíme na ťah ľahkej záťaže na dlhšie vzdialenosti. Je to nutné pre jeho vytrvalosť a kondíciu. Spočiatku stačí len 500 metrov a podľa toho, ako sa zlepšuje jeho kondícia, zväčšujeme vzdialenosť na niekoľko kilometrov. Ťahaný predmet musí byť za psom zapriahnutý minimálne v dvojmetrovej vzdialenosti, aby ho nemohol zraniť. Pes si musí totiž väčšinou zvyknúť, že sa za ním "šinie" nejaký predmet. Nesmie sa ho báť, a preto mu ani nesmie nadísť na zadné nohy.

Na súťažiach si môžeme najlepšie preveriť, ako dobre sme trénovali a porovnať tak silu nášho psa s inými ťahúňmi. K dispozícii tam väčšinou pred závodom býva štandardný vozík, a tak si náš nováčik môže vyskúšať i jeho ťahanie bez záťaže.

Závodná sezóna v našich končinách začína v januári a končí v septembri. Súťaže sa konajú na dvoch typoch dráh, záleží na ročnom období. Na pevnom povrchu - tráva alebo asfalt alebo na snehu (tie sú zatiaľ skôr výnimkou). Pokiaľ sa závody konajú napr. v hale, mala by byť na zemi položená špeciálna krytina. Na tráve sa používajú vozíky ťahané po koľajniciach, na asfaltu potom s pevnými nebo bantamovými kolesami. Oba tipy bývajú väčšinou s pevnou nápravou a s kolesami, ktoré sa musia ľahko otáčať. Jedine kvalitnou konštrukciou vozíka je možné s rovnako silnými psami dosiahnuť mimoriadnych rekordov. Trasa, po ktorej vozík jazdí, by mala byť nezvlnená a vodorovná, pretože však takéto miesto býva vzácne, je ľahšie používať vozík ťahaný po koľajniciach. Záťažou môžu byť napr. betónové dlaždice, drevené brvná alebo i vrecia so psím krmivom.