Pre niekoho úplne zbytočný, pre iného nenahraditeľný cvik. V tomto cviku ide o to, aby pes hlasno zaštekal na nejaký váš povel. Je to cvik, pri ktorom vám väčšinou nikto neporadí. Sami musíte skúšať, na aký podnet pes zašteká.

Nebudeme sa tu zaoberať presnou povelovou technikou a presným prevedením cviku. Len snáď na okraj spomenieme, že tento cvik je využívaný v kategóriách kynológie napríklad na skúške ZVV1, prípadne na rôznych záchranárskych skúškach (napr. ZZZ).

Ako teda na tento cvik? Dôležité je nájsť ten správny podmet, ktorý psa dráždi k štekaniu. Skúste sa zamyslieť a spomenúť si, pri akej príležitosti pes štekal. Určite väčšinu z vás napadne zvonček pri dverách. Tu si však musíte uvedomiť, čo chcete aby pes robil a čo nie. Ak budete psa chváliť za to, že šteká na zvonček, tak sa nedivte doživotnému cirkusu pri každom zazvonení. Zvonček sa väčšinou vynechá a pátra sa v pamäti ďalej. Čo ešte nedoporučujeme, je učiť štekanie na ľudí. Ak niečo v pamäti nájdete, máte napoly vyhraté.

Príklad s maškrtou:
Pes, keď mu niečo nechcem dať (napr. maškrtu z ruky), začne dorážať a poskakovať. Chvíľu behá okolo a potom začne dorážlivo štekať.

Tento učebnicový príklad sa vám asi nestane, ale možno na ňom dobre vysvetliť naučenie podmieneného reflexu na povel "Štekaj". Psa pripneme na vodítko a vodítko položíme na zem. Tam, kde sa vodítko dotýka krajiny (ak pes stojí alebo sedí) ho přišľapneme. Do ruky vezmeme maškrtu a dáme ho tak, aby na neho cez napnuté vodítko nedosiahol. Ak psa dráždi, keď niečo nedostane, mala by ho táto situácia veľmi provokovať (nemôže vyskočiť cez prišlapnuté vodítko). Začnite hovoriť povel. Ak pes zareagoval zakňučaním, ste na správnej ceste, ak rovno zaštekal, môžete hovoriť o šťastí. Každopádne za akúkoľvek činnosť, ktorá by sa len vzdialene podobala štekaniu (kňučanie, zacvakanie papule na prázdno, vytie atď) psa okamžite pochváľte a odmeňte maškrtou. Po niekoľkonásobnom opakovaní pes iste už pochopí, čo má robiť, aby dostal maškrtu.

Tu sa ešte zmienime o posunku, ktorý sa používa pri tomto povele na skúškach. Je to zdvihnutý ukazovák vo výške pravého ramena a jeho ľahké niekoľkoraké zakmitání do strany.

Na štekanie existuje mnoho metód. Sú založené na rovnakom princípe. Psovi nejako vysvetlím že má zaštekať a keď zašteká, dostane maškrtu:

• psa uviazať a odchádzame. Metóda dobrá, ak nám nevadí, že potom psa nemôžem takmer nikde uviazať bez toho, aby štekal.
• psovi nesieme misku so žrádlom, predtým ako ju dostane, sa ho pokúšame vyprovokovať k štekaniu.
• učíme psa štekať pri nácviku obrany.
• pes šteká, keď vidí mačku a nemôže k nej (tu buďte dobrí na mačku).
• ťaháme sa o handru so psom, keď mu korisť nechceme dať, šteká. Atď.

Musíte si uvedomiť, čo máte za plemeno. Napr. o Basenji sa tvrdí, že nestekajú. Ďalej tu hrá úlohu aj vek. Trojmesačné šteňa len ťažko budete učiť štekanie. Niekedy ale nastane aj taká situácia, že uštekané plemeno, ako je napríklad nemecký ovčiak nezašteká a nezašteká. Ide teda o veľa individuálných vecí. Ak vás napadajú ďalšie metódy, skúste sa o nich zmieniť v komentároch.