Pes zostáva ležať na mieste aj so psovodom vzdialeným od neho na 20 krokov.

Nácvik

Pes leží pri nohe psovoda. Psovod dá povel Zostaň! (posunok: pridržanie dlane pred ňufákom psa). Zo začiatku môžeme na ňufák ľahko pritlačiť. Súčasne s posunkom urobí krok pre psa. Pokiaľ sa pes zdvihne, vráti sa psovod späť, znovu psa položí a s povelom pridrží dlaň pred ňufákom psa. Môže tiež prišliapnuť vodítko a tak psa pridržať, kým sa pred neho postaví. Pokiaľ pes leží, stačí napočítať do 10 a potom sa vrátiť na pravú stranu psa – vždy pri návrate psa obchádzame v jeho tesnej blízkosti proti smeru pohybu hodinových ručičiek. Dávame pozor, aby sme mu nepristúpili chvost!). Nakoniec psovod stojí tak, že má psa pri ľavej nohe, dáva pozor aby sa pes nedvíhal ani keď ho psovod obchádza – pridržiava ho. Potom ho pochváli a odmení (pes stále leží). Až potom dáva psovod ďalší povel. Časom psa začneme obchádzať v malých kruhoch (polomer 1 – 2 m), priamo sa od neho vzdaľujeme na 5 až 8 krokov. Pokiaľ sa pes zdvihne, vráti sa psovod k nemu, znovu ho položí a cvik zjednoduší – obíde psa menším krúžkom, zostane stáť bližšie, prípadne sa vráti na úplný začiatok a len sa pred neho postaví. Nácvik musí zásadne skončiť úspešným splnením cviku, aj keby to malo byť desať sekundové odloženie s psovodom tesne pred psom. Neskôr sa psovod od psa vzďaľuje priamo a neobchádza ho. Pokiaľ nie je odloženie úplne isté, môže sa psovod po piatich krokoch otočiť čelom k psovi a začať cúvať. Pokiaľ pes pribehne ku psovodovi, čo by sa nemalo stať, a stále stojíme ku psovi čelom a vidíme na neho, psovod psa netrestá, ale jednoducho vráti späť na miesto. Ak sa pes začne plaziť, opäť psovod vráti psa na miesto, aj keb to malo byť len pol metra.

Povel Zostaň! znamená, že pes zostane na mieste v danej polohe, dokiaľ sa k nemu psovod nevráti. V situácii, keď vidíme, že psa budeme potrebovať privolať, použijeme namiesto Zostaň! povel Čakaj!. S nácvikom postupujeme rovnako, ale psa nakoniec privoláme s prisadnutím povelom Ku mne! Je dobré keď je pozornosť psa aj pri odložení zameraná na nás. Môžeme teda zakašľať, tlesknúť, urobiť 2 – 3 kroky. Keď má pes trvalé odloženie (nebudeme ho privolávať), neoslovujeme ho menom, mohol by si myslieť, že ho privolávame. Pokiaľ psa nechávame odloženého na väčšiu vzdialenosť a on nám utečie, napr. za iným psom, neostáva nám nič iné, len ho privolať, pekne pochváliť a znovu odložiť – rozhodne zostaneme bližšie, v ideálnom prípade priviažeme psa na ľahkú dlhú šnúru a pri pokuse o útek ho proste bez povelu pritiahneme k sebe, potrestáme a znovu odložíme na pôvodnom mieste. Pokiaľ však pes na mieste ostáva, môže byť šnúra úplne voľná!.

zdroj: www.bulterier.net