Ak sa rozhodnete, že si kúpite šteňa, je potrebné sa na nového člena rodiny pripraviť. Pri rozhodovaní je dôležité zvážiť jednu zásadnú otázku: Som ochotný sa psovi venovať denne a pravidelne a rešpektovať jeho minimálne fyziologické potreby? Na túto otázku si musia odpovedať dospelí, a to aj v tom prípade, ak sa šteňa kupuje deťom, ktoré sľubujú plniť všetky povinnosti. Tieto sľuby vo väčšine prípadov behom krátkej doby upadnú do zabudnutia, pretože deti si medzitým našli inú záľubu a povinnosti voči psovi zostávajú na dospelých – rodičoch. Ak si dospelí odpovedia na túto zásadnú otázku kladne, potom je nutné hodnotiť aj ďalšie okolnosti a podmienky držania psa“ byt a jeho veľkosť alebo rodinný dom so záhradou, vyživovacie možnosti, účel, pre ktorý si psa obstarávame a pochopiteľne aj vkus, aké plemeno sa komu páči.

Až po zhodnotení všetkých podmienok je správne sa rozhodnúť pre zakúpenie šteňaťa. Príprava k jeho odberu by ale mala začať už skôr preštudovaním aspoň základnej odbornej literatúry o výžive, zachádzaní, popr. Výcviku psa, a ak sú k dispozícii, aj nevyhnutných údajov o plemene, pre ktoré sme sa rozhodli. Už v tejto dobe je účelové byť v styku s chovateľom a dopredu si dohodnúť termín odberu šteňaťa, jeho cenu a ostatné podmienku. Pre budúceho člena rodiny je potrebné určiť „jeho miesto“: buď výbeh s búdou, alebo lôžko v byte.

BÚDA by mala mať primeranú veľkosť, v každom prípade dvojité steny s izolačnou vložkou ( polystyrén), ľahko prístupnú pre čistenie. Výbeh musí byť dostatočnej priestranný podľa veľkosti plemena ( minimálne 4, 6 a 8 m2 pre malé, stredné a veľké plemená), sčasti spevnený, sčasti mäkký ( hlinitý, posypaný pieskom), sčasti zakrytý (najlepšie priestor okolo búdy). Tesne pred odberom je vhodné požiadať chovateľa, aby do lôžka šteňaťa vložil časť koberčeka alebo handry, ktorú mu majiteľ dodal.

Dobu preberania šteňaťa je vhodné využiť k zodpovedaniu dotazov u chovateľa, ktoré by mal mať kupujúci vopred pripravené a odpovede si zapisovať. Dlhoročná skúsenosť dokazuje, že ľudská pamäť je krátka, a čo je človeku momentálne jasné, zajtra zabudne. Seriózni chovatelia majú základné pokyny pre nových majiteľov šteniat už písomne pripravené.

Aj na toto sa pripravte, ak sa chystáte zaobstarať si šteniatko bulteriéra!!!

Pre šteňa u nového majiteľa je najkritickejších prvých 24 hodín. Doteraz bolo s matkou a celým vrhom súrodencov, teraz ostalo v cudzom prostredí, obklopené cudzími ľuďmi, cudzími pachmi a celkom samé. Toto obdobie je možné dobre preklenúť tým, že súčasne so šteňaťom si majiteľ odoberie kúsok handry alebo koberčeka z lôžka šteňaťa, v ktorom spalo“ šteňaťu berieme so sebou aj časť jeho bývalého domova, pretože čuchové vnemy sú pre psa najdôležitejšie. Koberček alebo handru dáme šteňaťu na jeho nové lôžko, kde si po napití a najedení zvyčajne ľahne a zaspáva. Šteňa potrebuje v prvých hodinách našu spoločnosť, ale potrebuje aj veľa kľudu, aby mohlo dobre spať. Preto už od začiatku bránime deťom, aby bolo ich hračkou“ tu musí nastupovať výchova dieťaťa k láske a tolerancii voči novému členovi rodiny – psovi.

Pokiaľ sme šteňaťu zobrali od chovateľa časť jeho domáceho pachu, nebýva jeho prvá noc veľkým problémom. Pokiaľ sme tak nespravili, osvedčuje sa dať prvú noc krabicu alebo košík so šteňaťom k posteli budúceho pána a hladením šteňa po zhasnutí učičíkať, až zaspí. V priebehu noci sa šteňa niekoľkokrát prebudí a keď zistí, že je samé, začne sa hlasno ozývať. V tej chvíli stačí dať do koša opäť ruku a pohladkať ho. Šteňa sa upokojí a väčšinou zasa zaspí. Pochopiteľne sa nesmie rozsvecovať svetlo ani na šteňa hovoriť, aby sa neprebralo. K ránu býva šteňa už vyspané a je potrebné ho zobrať na miesto jeho venčenia. Po spánku sa šteňa fyziologicky vyprázdňuje. Treťou možnosťou pre upokojenie šteňaťa počas prvej noci je podľa niektorých chovateľov do handry zabalený starý budík, ktorého chod je dostatočne pomalý. Tikanie budíka vloženého do lôžka údajne nahradzuje šteňaťu rytmus srdca matky a tým sa šteňa upokojí. Nezmyslom je počas prvej noci šteňa zatvoriť do miestnosti ( napr. do kúpeľne) a do tmy , aby si tu „zvyklo“. Z tohto prostredia sa bude šteňa určite vytrvalo dobýjať a hlasno nariekať. Za týchto podmienok nespí ani šteňa ani jeho majiteľ. Po 24 hodinách si šteňa väčšinou navykne na nové prostredie a ďalšie noci sú kľudné, aj keď nový majiteľ musí rátať s tým, že šteňa je „ranný vtáčik“ a skoro ráno sa venčí a hlási, že je hladné. Už od prvého rána začínajú pre nového majiteľa nové povinnosti.

Okrem výživy je potrebné šteňaťu zaisťovať aj dobré hygienické podmienky a riadnu výchovu. V otázkach výchovy čitateľov odkazujeme na špeciálne publikácie o výcviku psa. Šteňa sa v žiadnom prípade nesmie stať v rodine hračkou, ale rovnoprávnym členom rodiny, ktoré zo začiatku vyžaduje zvýšenú pozornosť, nie ale pokiaľ ide len o hranie, aj keď aj to je dôležitou častou výchovy.

Pod pojmom hygienické podmienky sa rozumie čisté a udržiavané lôžko, kde sa šteňa uloží na spanie a kde mu rodina necháva súkromie. Od začiatku je potrebné šteňa navykať vyprázdňovať sa na určitých miestach. Šteňa je u nového majiteľa ochotné dodržiavať to, čo sa naučilo u chovateľa: chodí sa venčiť tam, kde cíti pach moču. S výhodou je možné využiť tejto skutočnosti tak, že prvá mláčka sa utrie handrou, ktorá sa položí na miesto venčenia ( môžu sa použiť aj noviny). Čím je šteňa väčšie, tým je učenlivejšie. Preto si rýchlo zvyká aj na pravidelné miesto močenia.

Druhou možnosťou navykania šteňaťa je možné spojiť so znalosťou, že šteňa sa venčí, keď sa zobudí alebo sa nažerie. V obidvoch prípadoch je možné šteňa zobrať a vyniesť na miesto určenia. Aj na tento spôsob, keď sa pravidelne opakuje, si šteňa pri troške trpezlivosti majiteľa zvykne. Tento spôsob ale vyžaduje troška viacej času na pozorovanie a vynášanie šteňaťa, čo každý majiteľ nemôže zaistiť.

Vo veku 4 až 6 mesiacov už šteňa začína mať schopnosť močenie a kálenie sčasti zadržať a venčiť sa až vonku. Musí sa ale tak diať v pravidelných intervaloch, pretože hlavne u mladých jedincov je schopnosť zadržovania ešte obmedzená. Docieliť u psa hygienických návykov nie je problém, pretože k jeho prirodzených reflexom patrí aj snaha udržiavať svoje teritórium v čistote. Sú jedince, ktoré takto rešpektujú aj svoj koterec a venčia sa zásadne mimo a v dobe dospelosti to vydržia aj 48 hodín. Výskyt jedincov, ktorí princíp hygieny domova nedodržiavajú, je veľmi vzácny a je to skôr jav patologický. Buď ide o orgánové ochorenie alebo o psychickú poruchu, obyčajne zapríčinenú postavením, ktoré si pes v rodine – svorke „vydobyl“.

Väčšina divoko žijúcich psovitých šeliem žije vo svorke. V nej vznikajú rôzne formy podriadenosti, ktorá je daná schopnosťami jednotlivých členov svorky. K lepšiemu pochopeniu tohto princípu je možné doporučiť odbornú literatúru, týkajúcu sa etológie psa. Pre nového majiteľa šteňaťa je dôležité potrebu psa žiť vo svorke nielen poznať, ale ju aj zámerne využívať. Už počas prvých dňoch šteňa veľmi rýchlo vypozoruje dominantných (rodičov) a podriadených (deti) členov rodiny. Dominantní členovia rodiny – svorky od začiatku rešpektuje, deti nie. Postupom času sa šteňa s deťmi zblíži a v období dospelosti ich chápe a rešpektuje ako mláďatá vo svorke ( hrá sa s nimi, nechá si do istej miery ubližovať, za čo ich netrestá, chráni ich pred nebezpečenstvom, stráži ich apod.), ale nerešpektuje ich. Aj z dominantných členov rodiny sa počas krátkej doby naučí pes niekoho počúvať viac a niekoho menej. Hovorí sa, že pes je najlepším indikátorom toho, kto je hlava rodiny. Táto skutočná hlava rodiny by mala psa aj cvičiť. Kupovať šteňa deťom, ktoré ešte nechápu ani problémy vlastnej výchovy, je nevhodné a výcvik psa nedospelým deťom prináša len malé výsledky. Bežné postavenie psa v rodine je nikde uprostred“ deti sú na hranie, popr. venčenie, matka zvyčajne na kŕmenie a otec na počúvanie. Oddaná láska a rešpekt psa voči otcovi si ho väčšinou získa natoľko, že je to on, kto chodí so psom von, popr. na cvičisko a prináša to prospech obidvom. Zlé je to v rodine, kde členovia princípy svorky nepoznajú a neskoršie psovi všetko povolí. Celková neposlušnosť psa je tým najmenším zlom, ktoré z toho plynie. Varovné vrčanie, eventuálne pohryzenie jeho pána alebo členov rodiny potom tým najsmutnejším. Pritom stačilo len si niečo málo prečítať o správaní psa a jeho výchove a podľa toho postupovať!

Dobre vedené šteňa a neskôr dospelý pes je na druhej strane ideálnym členom rodiny, prostredníctvom ktorého sa vychovávajú deti, vyvoláva sa u nich vzťah k živej prírode, k povinnostiam, rozvíjajú sa v nich citové stránky povahy, obmedzuje sa sebectvo a ďalšie tienisté stránky povahy dnešnej spoločnosti.

zdroj: www.husky.sk