To je skvelé! Teraz som konečne voľný a môžem si robiť čo chcem!" to si viditeľne myslí skoro každý pes, ako náhle ho pustíme z vodítka . Zrazu sú psí kamaráti dôležitejší ako vlastný majiteľ. Nastáva bezhlavé prenasledovanie psa, krik, volanie…

Psi, ktorí sa správajú popísaným spôsobom, sú presvedčení, že sféra vplyvu ich majiteľa končí s polomerom zodpovedajúcim dĺžke vodítka. Ak majú práve niečo lepšie na práci, nie sú ochotní počúvať pánove slová. Príčinu tohto problematického správania by sme mali vždy hľadať v dávnej minulosti psa: psík, ktorý sa nenaučí už ako šteňa svojho pána poslúchať, býva väčšinou v neskoršom období svojho života veľmi svojhlavý a boje medzi pánom a psíkom bývajú väčšinou zaujímavé, ale málokedy zvíťazí pán. V prípade, že si zaobstaráte psíka už od šteniatka, môžete sa vyhnúť týmto problémom. Ak máte v úmysle doniesť si domov psíka z útulku alebo od inokadiaľ a psík je už trochu odrastenejší, bude výchova v tomto smere problematickejšia a bude určite vyžadovať viac trpezlivosti. Aj napriek tomu existujú tréningové metódy, ktoré aj v takomto prípade sľubujú úspech. Tu je niekoľko rád ako vášho psa naučiť poslúchať.

Ako sa máme správať, keď náš pes prestane poslúchať, akonáhle ho pustíme z vodítka?

Rozhodne za ním nikdy nesmieme bežať. Pokiaľ si psík zvykne na vaše neustále naháňanie a hľadanie, nebude si vás on sám nikdy strážiť a preto nikdy nebudete môcť dosiahnuť to, aby si vás strážil a záležalo mu na tom aby prišiel. Omnoho väčší zmysel má psa raz hlasne a zreteľne zavolať, ale potom sa jednoducho otočiť a ísť preč. V úplných začiatkoch a hlavne ak máme psíka, ktorý by mohol spôsobiť škody okoliu (pohrýzť iného psa alebo nebodaj človeka), volíme radšej zo začiatku odľahlejšie miesta. Predídete nepríjemným situáciám. Niektoré psi zneistejú, akonáhle im ich pán zmizne z dohľadu a začnú ho hľadať. To však samozrejme neplatí ani zďaleka o všetkých psoch.

Ďalšou veľmi rozšírenou chybou je psa ihneď pripútať na vodítko hneď potom, ako sme ho chytili. Po niekoľkonásobnom opakovaní tejto chyby si psík vytvorí nežiadúcu spojitosť. Uvedomí si, že keď k vám príde tak jeho sloboda končí. Takže po nejakom čase k vám prestane chodiť úplne.

Chybou by tiež bolo psa za jeho odbiehanie potrestať, akonáhle sa vrátil k majiteľovi. Nebude vedieť, že trest ktorý mu bol udelený za odbiehanie, ale automaticky si ho spojí s príchodom k pánovi. Tak prečo by k pánovi vlastne chodil?! Dostane príučku a ešte zostane pripútaný na vodítku.

Psík by sa mal vždy na príchod k pánovi tešiť, mal by mať nejakú spojitosť s niečím príjemným. Preto by sme mali chváliť, chváliť a zase chváliť. Pochvala musí byť intenzívna, aj keď okoloidúcim môžeme pripadať trochu zvláštne. Psa chválime akonáhle zareaguje na zavolanie a priblíži sa k nám, nahlas ho chválime a pomaly ustupujeme dozadu, na niektoré psíky platí, aj keď sa rozbehnete opačným smerom.

K nácviku privolania môžeme využiť tieto základné spôsoby:

• Hravosť

  Táto vlastnosť je skvelá k využitiu už v najútlejšom veku psa. Spravidla používame k nácviku hračku nebo predmet, ktorý pes dôverne pozná. Môže to byť napríklad pískacia hračka, ktorej zvuk využijeme pri odbehnutí psa. V momente, keď pes odbehne, hračkou zapískame a hneď ako zareaguje, snažíme sa ho lákať k sebe. Môžeme poskakovať, radostne psíkovi ukazovať hračku atď. Pokiaľ pes ide naším smerom, zvolíme ešte povel "Ku mne!". Spočiatku môžeme ešte pred psíkom mierne ustupovať a keď pes príde k nám, necháme ho s povelom "sadni!" predsadnúť. Pohladíme psa, dotkneme sa jeho obojku, ale nepripíname na vodítko. Potom mu hodíme hračku a necháme ho, aby si s ňou niekoľko minút pohral. Tento cvik môžeme opakovať prakticky celý deň, ale pozor na znechutenie hry častým opakovaním.

• Žravosť

  Je veľmi rozšírenou metódou, na ktorú reaguje celá rada psov. V podstate funguje táto metóda rovnako ako pri využívaní hravosti, lenže odmenou nie je hračka, ale maškrta. Pri tejto metóde môžeme začať tým, že psíka k sebe lákame na krátku vzdialenosť. Stačí pár metrov, aby psík videl maškrtu. Po niekoľkých opakovaniach si pes vytvorí spojitosť, že pri návrate k pánovi dostane niečo dobré. Vzdialenosť postupne zväčšujeme. Pre tento účel doporučujem dávať celkom inú maškrtu, takú ktorú jeho bežná strava neobsahuje (syr, salámu, piškóty). Maškrtu dáme psovi opäť až po predsadnutí pred pána.

Pozor, ale na jednu vec. Psík si nesmie zvyknúť na to, že pri privolaní vždy dostane obľúbenú hračku alebo maškrtu. Povel „Ku mne!“ je povel, ktorý musí psík poznať a vždy ho splniť na 100%, aj v prípade, že pri sebe nebudete mať maškrtu alebo hračku. Keď ste si istí, že psík povel pozná, postupne ho po jeho splnení len chváľte a neodmeňujte ho zakaždým. Pes sa musí naučiť že splnenie povelu „Ku mne!“ je samozrejmé a bezpodmienečné.

Presnú techniku nácviku privolania a privolania s predsadnutím nájdete aj v článku Privolanie psa.