Prevencia

„Náš nový pes by mohol močiť v byte? Aj to sa môže stať? No, už len to by chýbalo! Radšej žiadne zviera! Alebo predsa…?“ Všetko sa dá, keď sa chce. 
Celý zmysel 2-mesačného Rexíka je žrať, spať, vyprázdňovať a hrať sa. Teraz je unavený hrou a spí v obývačke. Prebudí sa , zazíva a s ešte poloskleneným pohľadom sa postaví. Klimbajúc urobí 5 krokov, pričupne si a … mláčka vsakuje do koberca. Celý ten proces je prirodzený a je na nás, aby sme ho využili vo svoj prospech. Čo využiť? No to, že zvieratko nám dáva najavo, že si potrebuje „uľaviť“.

Takže: Hneď, keď sa Rexík prebudí, vyjdime sním pred dom. Veľa šteniat však nevydrží cestu dole schodmi alebo čakanie pred výťahom, a vymočí sa. Pániček nadáva, nevie čo skôr (Práve prichádzajú nejakí ľudia, musí to utrieť, ale čo ak sa medzitým ten potvor znovu pociká…? ). Riešenie je jednoduché. Šteniatko jednoducho vezmeme po prebudení na ruky (pokiaľ nemá zdravotné problémy, tak sa o svoje suché šatstvo báť nemusíte) a položíme ho na zem až na mieste, kde chceme, aby sa vyšpinilo. Z pomsty k susedovi by sme ho síce mohli zložiť pod jeho kuchynským oknom, ale keďže tam bývajú i iní ľudia, ktorých máme radi, bolo by fajn tak neurobiť. A tiež nie na detskom ihrisku. Či pol metra od chodníka…

Vo chvíli, keď potrava v inej forme opúšťa jeho telo z otvoru pod chvostom, príjemne ho s úsmevom pochválime. Ale len do takej miery, aby spokojne tlačiac dvihol hlavu knášmu božstvu. (S pochvalou to v tom okamihu netreba zas až neúnosne preháňať. Poznala som jednu pani, ktorá tak prehnane chválila svoju 3-mesačnú sučku pri spomínanom úkone, že tá sa vždy zľakla a zaseklo sa to vnej. Pani ju povzbudila vysokým hlasom ešte viac a v sučke sa to zaseklo tiež ešte viac. Takže venčenie vyzeralo asi tak, že šteniatko urobilo 4 kroky, čuplo si, pani zakotkodákala: „Ty moje zlatíčko, no už-už, šup-šup“ , sučka zarazila úkon, posunula sa o ďalšie 4 kroky, pani znovu zakotkodákala atď., atď. Prenasledovanie trvalo dlho, medzi oboma vládla remíza. Raz bolo podľa jednej, raz podľa druhej. V prípade sučkinej výhry, ktorá si svoj „náklad“ odniesla späť domov, pani poctivo dezinfikovala koberec v predsieni.)

Ale vráťme sa k Rexíkovi. Jednoducho ho pochválime do takej mieri, aby to bolo preňho príjemné. Hneď keď skončí, môžeme ho odmeniť maškrtou. Pokračujeme vo vychádzke a pri ďalšom úkone znovu chválime.

Toto opakujeme dôsledne po každom prebudení. Zároveň i pri každej jeho činnosti. Ak napr. preruší s nami hru, pomaly kráča, prípadne oňucháva zem a ide si čupnúť, zastavíme ho slovami „Nie, nesmieš!“ alebo "Fuj"! Vezmite ho na ruky a rýchlo von. Nesnažíme sa skúšať, koľko vydrží! Buďme dôslední a zistíme, že možno v 3-4 mesiacoch (je to individuálne) sa začne pýtať von tak, že bude výrazne nepokojný alebo sa postaví pred vchodové dvere.

Rekapitulácia:

Po prebudení na ruky – von – položiť na zem – pri a po vyšpinení pochváliť !!! Avšak počas 24 hodín deň vystrieda noc. Ľudia spia a zvyčajne nevládzu dávať pozor na šteniatko, ktoré práve vtedy ciká a kaká jedna radosť. Pomôžme si! Nie štuplíkom, ale tým, že zrolujeme koberec vmiestnostiach, do ktorých sa môže dostať. Mláčke to síce nezabráni, ale zlinolea sa predsa len všetko ľahšie čistí a dezinfikuje. Tieto zásady - pozorovanie psíka, dôslednosť, trpezlivosť, chválenie - uplatňujeme rovnako aj pri dospelom psovi, ktorý dovtedy nebol zvyknutý žiť vbyte.

POZOR!

Za mláčku, ktorú sme našli za závesom v obývačke Rexíka nikdy netrestáme. Psy „rozmýšľajú“ ináč ako ľudia, náš trest by nepochopil. Naopak. Mohol by sa začať pomočovať zo strachu pred nami. To chceme? Ak ho načapeme priamo pri čine, je lepšie rázne zahundrať niečo ako „Joj, ty puk. Nesmieš!“ okamžite ho zastaviť v činnosti, vziať na ruky a pochváliť až sa vyšpiní von.

Odstránenie zlozvyku

Prečo pes močí v byte? Príčiny sú rôzne. Napríklad :

• močenie od radosti
• močenie zo strachu
• močenie lebo to už jednoducho nevydržal
• močenie - značkovanie teritória
• močenie spôsobené zlou výchovou
• zdravotné problémy (nevyhnutná návšteva veterinárneho lekára)

1. prípad:

Pani X. stojí pred dverami a rozmýšľa nad spôsobom, ako vstúpiť do bytu bez toho, aby sa Mucinko znova roztopašne hodil na chrbát, keď sa knemu skláňa, aby sa zvítali. To samo o sebe nie je problém. Ten nastáva až vtedy, keď močová fontánka zasiahne jej ľavé oko . Pani X. je z toho celá preč. Toľko lásky, čo mu dáva! Tak krásne sa sním vždy zvíta! A on? On ju takto potupí.

Riešenie:
Mucinko pani X. je roztomilý psík, ktorý vystrekuje fontánky pri nadmernej radosti. (Svoju úlohu tu zohráva i veľké vzrušenie, nervozita, podradenosť. ) Uzlík robiť nebudeme. Tak čo teda? Pani X. si všimla, že keď je Mucinko pokojný, „nefontánkuje“. Robí to len vtedy, ak je nadmerne vytešený, rozrušený. Takže: Po príchode domov bude pani X. eliminovať jeho radosť tým, že sa snim nebude vítať, ale zloží veci absolútne si nevšímajúc jeho radosť. Tá pominie po niekoľkých minútach. Keď je Mucinko pokojnejší, skloní sa k nemu a pokojnými, dlhými ťahmi ruky od hlavy cez chrbát ho pohladká. Pokiaľ je psík vycvičený, je dobré mu dať po príchode povel „Sadni“, po čase sa k nemu skloniť, pokojne ho pochváliť a pohladiť. Potom von! Trpezlivosť, dôslednosť a čas. Mucinko sa naučí, že nemá zmysel vyskakovať paničke na hlavu. Keď nebude vtom podporovaný, jeho bláznivá radosť sa samovoľne utlmí a tým i jeho „fontánkovanie“

2. prípad:

Pán Y. je trochu iné „cafe“. Neznáša Piťka, ktorého mu zavesila na nos dcéra, keď odišla do Švajčiarska. Tým viac ho nemá rád, čím viac sa ho psík bojí. Ten napriek tomu, že nikdy nebol udretý, sa často prikrčuje pred hromovým hlasom pána Y.. Keď sa dvihne, zostáva na koberci niekoľko kvapiek. Jeho pán to zbadá a zanadáva. Piťko utečie na chodbu. Tentokrát sa pod ním vytvorí celá mláka.

Riešenie:
Pán Y. môže situáciu riešiť dvoma spôsobmi. Prvý: nájsť Piťkovi citlivejšieho a rozumnejšieho pána. Druhý: zbaviť psíka strachu, vrátiť mu sebavedomie a dôveru. Tú môže narúšať už samotný hlas pána Y.. Stíšiť, upokojiť. Nerobiť veci, ktoré v zvieratku vzbudzujú strach. Naopak. Povzbudiť ho milým slovom, odmeniť pamlskami za všetky dobre vykonané veci. Veľmi pomôže, ak napr. pri sledovaní televízie si pán Y. posadí Piťka pred seba, bude mu niekoľko minút symetricky masírovať veľké svalové partie a upokojujúcim hlasom sa s ním rozprávať. Super bude, ak pán Y. začne psíka cvičiť pod skúseným okom človeka, ktorý psom rozumie. A vtedy dúfajme zistí, že ten ustráchaný truľo vôbec truľom nie je. Začne si ho viac vážiť a aj mu vracať sebadôveru.

3. prípad:

Fifi pani Z. má pol roka. Keďže jeho pani vie, že psík by mal žrať 3x denne, snaží sa to zabezpečiť. Fifi raňajkuje skoro ráno, potom o 16.30 a 22.00 hod. Pani Z. býva dlho vpráci. Preto - aby Fifi nehladoval – snaží sa mu ráno zaplniť bruško do prasknutia, aby nebol hladný, kým sa ona vráti. Doma ju však zakaždým čaká obrovská mláka, ukrytá zvyčajne pri balkónových alebo vchodových dverách…

Riešenie:
Upraviť kŕmnu dávku. Ráno radšej menej a hustejšie. Nedávať polievku, ktorej síce zvieratko vypije kvantá (kto by nepil takú dobrú) ale tiež sa jej v kvantách zbavuje. Kto by si nechal dobrovoľne prasknúť močový mechúr?

4. prípad:

Pán Q. nechcel, aby bol jeho Dunčík smutný v čase jeho neprítomnosti. Preto mu zaobstaral 3-ročného kamaráta Bodríka. Ten však kedy môže, vtedy „označkuje“ všetky zárubne.

Riešenie:
Bodrík si značkuje teritórium. Preto už od prvej chvíle jeho príchodu bolo potrebné ho sledovať. Ak dvihne nohu, ostro pokarhať a odohnať od daného miesta. Je veľmi dôležité začať sním cvičiť cviky poslušnosti nie len von ale i vbyte, zvlášť pri miestach, kde by chcel močiť. A pokiaľ sním nemáte vážne chovateľské úmysly (stať sa tatkom), bolo by veľmi dobré dať ho vykastrovať (čo obmedzí hormonálnu činnosť). Ak už koznačkovaniu došlo, netrestajte ho. Počkajte si (veď ste nejaká líška prešibaná) až sa kdanému miestu vráti zopakovať to a vtedy sa môžete zahrať na najstrašnejšieho ježibaba na svete, pokarhať a odohnať ho.

5. prípad:

Pani F. sa snažila udržať čistotu v byte i počas svojej neprítomnosti. Preto šteniatku Žofinke vystieľala chodbu novinami. Teraz je už zo Žofinky ročná Žofa a ešte vždy močí na chodbu. (Pozn. autorky: Pani F. sa rozhodla, že Žofa musí mať nevyliečiteľný zápal močových ciest, takže aby sa ďalej netrápila, treba ju dať utratiť!! Neveríte vlastným očiam? Nanešťastie, je to pravda. Šťastím je, že jej to z hlavy vytĺkol veterinárny lekár, ktorého si vybrala za kata zdravého psa. Žofka žije a má sa fajn.)

Riešenie:
Pani F. síce naučila sučku močiť na noviny, avšak nastal problém. Keď ich odobrala v domnienke, že Žofka sa už teraz nevyšpiní, veľmi sa prerátala. Sučka si to miesto totiž osvojila ako svoje oficiálne WC, bez ohľadu na to, či tam noviny sú alebo nie. Je teda nutné reálne zabrániť Žofke, aby sa na svoju toaletu dostala. Napr. je možné zatarasiť dané miesto vhodným kusom nábytku, či jednoducho zatvoriť dvere, ktorými sa môže dostať na wecko. A začnite si ju všímať! Pozeráte televízor a ona leží pri vás. Zrazu sa dvihne a ide na WC chodbu. Hops. Ale dvere z obývačky na chodbu sú zatvorené! Zastaví sa, pozrie dole, pozrie na kľučku… a vy neváhajte ani sekundu, hneď ju zapnite na vôdzku (ktorú máte poruke v obývačke), rýchlo ju preveďte cez chodbu a keď sa vyšpiní von, tak ju veľmi pochváľte. Vonku choďte často, spočiatku i každú hodinu. Uvedomte si, že ste to boli vy, kto jej vštiepil do hlavy, že chodba je záchod, kde sa môže vyšpiniť, kedy ju napadne. A vy jej vtom teraz musíte urobiť jasno. Pýtate sa, prečo zatarasiť dané miesto napr. kusom nábytku? On vám pomôže získať pár sekúnd na to, aby ste si všimli, že Žofka si potrebuje uľaviť. Keď sa totiž na svoje miesto nevie dostať, namiesto toho aby si hneď čupla zaváha, a to je pomocná chvíľa pre vás. Vôdzka a von.