Každopádne, ak je to Váš prvý bulteriér, odporúčam cvičisko. Resp., ani nie cvičisko, ale skúseného chovateľa bulteriérov, u ktorého vidíte, že jeho psi sú pokojné, vyrovnané, poslúchajú a majú k svojmu pánovi vzťah. Len takýto človek Vám správne poradí, ako v niektorých situáciách postupovať a ako sa ku psíkovi správať. Práve u bulteriéra nič nenechávam na náhodu a snažím sa vychovať ho čonajlepšie. Už len preto, že ľudia sú neúprosní a ak psíkovi nedáte patričnú výchovu a výcvik, tak budete naďalej len podporovať zlé meno tejto rasy. Bulteriér má v sebe vrodenú prirodzenú náklonnosť k ľuďom a preto niekedy jeho prejavy sú až prehnané. Jeho zvyky “chniapať” po všetkom (po rukách, po nohaviciach, po taškách, ba dokonca po tvári) by menej skúsenému alebo aj zaujatému človeku voči psom mohol pripadať ako útok.

Osobná skúsenosť

Boli sme na cvičisku s Nelou dvakrát. Skúsenosti s výcvikom psa už nejaké máme. Ale vzhľadomk tomu, že je to náš prvý bulteriér, povedali sme si: “Začneme pre istotu chodiť na cvičák.” Aj napriek predchádzajúcim skúsenostiam sme sa tam dozvedeli pre nás úplné novinky, ktoré nám boli nápomocné pri výchove. Ale len počas prvej návštevy….

Boli sme tam traja majitelia bulíkov a nie len mne sa zdalo, že cvičiteľka, ktorá nám tak urputne radila, čo sa týka výchovy, bola voči bulteriérom zaujatá. Žiaľ aj sa nám to potvrdilo, neskôr, keď niektoré praktiky na nášho ale ani na ostatných bulíčkov nezaberali.

Tak sme sa teda rozhodli pátrať na internete po majiteľoch bulíkov v našom okolí a na našu radosť sa nám toto podarilo. Našli sme kamarátov (partičku z Brezna, kamošku Lilu a teraz už aj Kubka), s ktorými si vymieňame skúsenosti a hlavne rady, ako z bulíka neurobiť to “monštrum” za ktoré ho väčšina ľudí vďaka výchove niektorých individuí považuje. Naši známi, majitelia plemena typu “bull”, nám poradili vo výchove tohto špecifického tvora. Patrí im veľká vďaka!

Pravidelná výchova a výcvik za chodu

Výchovu a výcvik za chodu som praktizovala už u predchádzajúcich psov, čo neboli bulíci. Ale zvlášť u bulteriéra vidím veľký význam takéhoto výcviku, pretože bulík sa veľmi rýchlo učí a tým pádom sa aj veľmi rýchlo začne nudiť. Nemá už potom význam snažiť sa o nejaký ďalší výcvik, pretože si zvykne prepočuť vaše povely a to predsa nikto nechce. Treba ho vždy rýchlo zabaviť. Najlepšie nejakou hračkou alebo hrou.

Povely ako sadni, ľahni a k nohe ho nenaučíte za chodu. Tie je nutné, žiaľ, precvičiť normálnym výcvikom. Ostatné povely sa dajú riešiť počas celého dňa, treba si len nájsť vhodnú chvíľu. A dôležitá vec!!! PRI VÝCVIKU NIKDY PSA NETRESTÁME! Pri výchove to ale bez trestu niekedy naozaj nejde. Nepoznám ani jedného vychovaného psa, ktorého majiteľ vychoval bez fyzického trestu. Keď dostanete radu uhryznúť psa za trest do ucha, nerátajte s tým, že to u bulíka zaberie. Považuje to za hru a začne s Vami “zápasiť”.

Pozrite si konkrétne povely, ako sme ich postupne vtĺkali do tej malej tvrdohlavej potvorky!