Labky sú časti psieho tela, ktorým väčšina vlastníkov venuje pravidelnú pozornosť. V záujme čistoty vlastného bytu ich umývajú alebo aspoň utierajú po návrate z prechádzky. Staráme sa o to, aby psi nemali príliš dlhé pazúriky.

U mnohých plemien je dokonca súčasťou predpísanej úpravy čo najkratší strih srsti na labkách alebo skôr na prstoch a v medziprstí.

Starostlivosť o spodnú časť psích končatín zodpovedá do určitej miery ročnému obdobiu. V lete trápi psov všadeprítomný agresívny prach, rozpálený betón a mäkký asfalt. V zime vlhko a samozrejme chemické i mechanické prostriedky používané na posyp chodníkov a vozoviek.

Uvedené nebezpečenstvá si väčšina ľudí uvedomuje a snaží sa pred nimi svoje psi chrániť. K dispozícii je pomerne široký sortiment psích aj ľudských ochranných krémov a vazelína.

Príjemný, ako osina v ...

Väčšina ľudí zaraďuje faktory ohrozujúce psie končatiny a z nich vyplývajúce ochorenia do oblasti civilizačných chorôb. Často majú pravdu. Psi našich predkov asi s horúcim asfaltom nalepeným na srsť nebojovali, rovnako ako ich netrápila soľ používaná na posyp ciest. Pravda však je, že aj Jack London písal o ostrých ľadových hranách do krvi zraňujúce labky saňových psov a že nebezpečenstvo nielen pre labky, ale pre všetky časti psieho tela sa skrýva aj na miestach, kde ich často nečakáme.

Keď sa povie lúka, predstaví si väčšina z nás voňavý trávnatý koberec pretkaný lúčnymi kvetmi, teda idylické prostredie, pozývajúce ku hrám všetkého druhu. Práve na lúke alebo i malej trávnatej ploche však môže psa stretnúť problém, ktorý mu dokáže znepríjemňovať život pomerne dlhú dobu a ktorý vyvoláva malý kúsok trávy označovaný ako "osina". Uvedený názov asi nie je pre väčšinu ľudí vecou nepochopiteľnou. Tí starší, ktorí ešte pamätajú menej mechanizovanú úrodu obilia a viazanie snopov vedia, ako nepríjemne dokážu pichať cereálie osiny.

Štetinovitý výbežok

U psov nebýva problémom osina z pšenice, jačmeňa alebo raže, ale osina z niektorého druhu trávy. Na základnej škole sme sa učili, že kvet trávy vyzerá trochu inak ako kvety ostatných rastlín. Dôvod je jednoduchý. K opeleniu dochádza pomocou vetra a tráva teda nemusí vynakladať energiu na tvorbu farebných okvetných plátkov, ktorých úlohou by bolo priťahovať hmyz. Trávový kvet však napriek tomu potrebuje ochranu. Poskytujú mu ju plevy, ktoré bývajú zakončené štetinovitým výbežkom nazývaným práve osina. Všeobecne je možné povedať, že plevy tvoria obal semena a sú formované tak, aby mu v čase jeho dozretia uľahčili cestu do pôdy.

Výhražná osina

Osiny sú podľa druhu trávy odlišne dlhé a veľmi ostré a rovnako ostré býva spojenie pliev. Do určitej miery by sa dalo povedať, že majú aerodynamický tvar. V praxi to znamená, že podobne ako ihla aj osina (a eventuálne osina s plevami) ľahko vnikajú do rôznych materiálov.

Jedným z nich je pružná psia koža, ktorá nielen osinu prepustí, ale väčšinou sa za ňou uzavrie. Osina sa tak dostáva do podkožného tkaniva, ktoré mechanicky zraňuje a vzhľadom k tomu, že sa do tela psa dostala z nepríliš čistého prostredia aj infikuje. Výsledkom je potom bolestivý zápal.

Pes kríva, väčšinou si veľmi intenzívne líže postihnuté miesto a v obzvlášť ťažkých prípadoch sa objaví teplota a nechutenstvo. Koža medzi niektorými prsty je červená a horúca a celá oblasť je na dotyk bolestivá. Po krátkej dobe sa v medziprstí objaví hnisavá hrčka, ktorá časom praskne a z uzavretého hnisavého procesu sa stáva proces otvorený. Psovi sa väčšinou výrazne uľaví. To však neznamená, že je celá záležitosť vyriešená.

Osina na cestách

Osina má nielen schopnosť ľahko preniknúť kožou, ale aj nepríjemné sklony k ďalšiemu putovaniu psím telom. Často sa stane, že v mieste, kde do kože vnikla, sa časom vytvorí hnisavé ložisko, ale osina putuje ďalej a vyvoláva ďalšie zápaly napríklad na spodnej strane labky alebo v okolí karpálnych kostičiek.

Konvenčná liečba:

Liečba nie je jednoduchá. Väčšinou sa uvádza, že sa postihnuté miesto rozreže a osina vyberie. Vzhľadom na jej veľkosti a k cestovateľským vlohám však nemusí byť úplne jednoduché ju nájsť. V každom prípade patrí liečba do rúk veterinára.

Homeopatická prvá pomoc:

Ak práve nie je v dosahu veterinár, je možné použiť:

• Ichtoxyl ung.
  najrozumnejšie je vytlačiť zodpovedajúce množstvo na kus gázy, tú priložiť na postihnuté miesto a labky zaviazať. Čierna masť má dezinfekčné účinky, pôsobí protizápalovo a niekedy doslova osiny z psieho tela vytiahne.

• Miristica sebiferaj
  je výborná na vypudenie cudzích predmetov z tela (dokonca aj triesky) a v niektorých prípadoch dokáže vypudiť aj osinu.

• Silicea
  má rovnakú funkciu ako Miristica, ale je bežnejšia a teda aj ľahšie k dostaniu.

Určite nie je možné tvrdiť, že každý zápal, ktorý sa objaví v medziprstí, je vyvolaný osinou. Rovnako tak nie je možné hovoriť, že osina nespôsobí problémy v iných častiach psieho tela. Pomerne často "zapadne" do vonkajšieho zvukovodu, dokáže sa zachytiť v spojivkovom vrecku, vniknúť do pošvy suky alebo prejsť kožou na hrdle, v slabinách alebo kdekoľvek inde. Vždy môže znamenať ťažko riešiteľný a tiež ťažko diagnostikovateľný problém.

Preventívna manikúra

Podobne ako u iných zdravotných ťažkostí, je tiež v prípade osiny rozumné zamyslieť sa nad prevenciou. Je potrebné priznať, že to v tomto prípade nie je vôbec jednoduché. Mohli by sme sa s naším psom vyhýbať miestam, kde je suchá, odkvitnutá tráva a mohli by sme sa im vyhýbať najmä na jeseň. Pri stave "psích labiek" a iných miest, kde je psom voľný pohyb povolený, by to však mohlo znamenať, že pes bude odkázaný na vodítko a chodník, a to by mu určite nebolo ani príjemné ani prospešné. Rozumné je preto po návrate z prechádzky alebo výcviku v rizikovom prostredí prezrieť ohrozené časti psieho tela. Osina väčšinou zostáva nejakú dobu zabodnutá v koži a je teda šanca ju nájsť. Veľmi dôležitá je starostlivosť o srsť na labkách u dlhosrstých plemien. Osina sa totiž dokáže v srsti zachytiť a až  následne pokračuje ďalej do kože. Tu je asi možné hľadať dôvod pre strihanie labiek pudla alebo prestrihávanie medziprstia u kokeršpanielov, čo mnoho ľudí považuje za neprimeranú módu,  však z hľadiska preberaného problému sa to javí ako veľmi rozumné.

Problémy z osiny bývajú označované ako záležitosť sezónna a väčšinou je uvádzané, že sa vyskytuje na jeseň. Suché trávové semená alebo ich obaly je však možné nájsť na zemi aj v iných ročných obdobiach. Z praxe je známe, že popisované ťažkosti sa môžu vyskytnúť v priebehu celého roka.

zdroj: kniha Dr. Dona Hamiltona, www.veterina-info.cz