Tlmenie bolesti u zvierat je veľmi zanedbávanou oblasťou. Podobne ako je tomu v medicíne humánnych novorodencov, veľa evidentne bolestivých zákrokov sa bežne vykonáva bez tlmenia bolesti. Argumentuje sa tým, že zvieratá ani novonarodené deti bolesť necítia. Ostatne nemôžu to oznámiť. I keď má aplikácia analgetík oveľa menej úskalia ako je tomu napríklad u antibiotík, napriek tomu sa jej praktickí veterinárni lekári z dôvodov zažitých stereotypov vyhýbajú. Väčšie pochopenie pre uznanie pocitu bolesti u zvierat by bolo prínosom nielen z hľadiska etického, ale môže predstavovať zlepšenie vzťahov s majiteľmi pacientov.

Medzi odbornou veterinárnou verejnosťou aj v celej spoločnosti sa v poslednej dobe stále viac pozornosti venuje problémom bolesti u zvierat - jej rozpoznanie, kontrolu a následnú prevenciu. Na samotnom začiatku úvah o bolesti u zvierat bude užitočné si pripomenúť, že prosté uznanie faktu, že zvieratá bolesť cítia, nebolo a ešte stále nie je samozrejmosťou. V minulosti sa zvieratá všeobecne považovali za tvory na podstatne nižšom vývojovom stupni v porovnaní s človekom. V dôsledku toho sa malo zato, že zvieratá nepociťujú bolesť v tom zmysle, ako je známa človeku. Je potrebné si uvedomiť, že súčasné poznatky nám umožňujú pochopiť omnoho lepšie fyziológie bolesti u zvierat aj človeka. Aj keď teraz je skutočnosť, že zvieratá naozaj bolesť pociťujú, už akceptovaná v oveľa širšom meradle, napriek tomu nie sú tieto znalosti vždy sústavne uplatňujú v praxi. U domácich zvierat, o ktoré sa starajú ako o členov rodiny, sa podobným spôsobom napríklad odstraňujú vlčie pazúry a kupírujú sa chvosty alebo uši (aj napriek tomu, že niektoré tieto zákroky už boli u nás úradne zakázané), pričom sa často neaplikuje anestézia alebo analgézia v žiadnej forme . Argumentácia, ktorá sa používa na ospravedlnenie týchto zákrokov, sa zameriava na skutočnosť, že zákroky sa vykonávajú spravidla v období krátko po narodení (do troch týždňov), alebo že trvanie týchto zákrokov je veľmi krátke. Na podporu týchto zákrokov v ranom veku zvierat sa ďalej argumentuje tým, že v tomto štádiu individuálneho vývoja nie je nervový systém, ktorý zodpovedá za rozpoznanie a spracovanie bolestivých podnetov, ešte plne funkčný. To by malo teoreticky zabrániť vedomému vnímaniu podnetov, ktoré sú v neskoršom živote rozpoznané ako bolestivé. Rovnaký názor na fungovanie nervového systému u novorodencov bol po dlhú dobu obhajovaný aj v humánnej anestéziológii.