Počiatočná časť tenkého čreva bežne obsahuje niekoľko baktérií. Pri bakteriálnom prerastaní v tenkom čreve (SIBO - small intestinal bacterial overgrowth) dochádza ku zmnoženiu nezvyčajného počtu baktérií v hornej časti tenkého čreva. Definícia, čo je považované za abnormálny počet baktérií u psa, je stále vecou diskusie. Bolo stanovené, že u normálneho psa, žijúceho v domácnosti, je v 1 ml črevnej šťavy tenkého čreva 104 až 105 baktérií. Bežne sú v tejto oblasti výnimočne prítomné obligátne anaeróbne druhy E.coli, enterokoky a laktobacily.

U psov so SIBO je zvýšený nielen počet baktérií, ale zloženie bakteriálnej flóry sa významne mení v prospech anaeróbov podobného zloženia ako v hrubom čreve. Bakteriálne prerastanie u psov nebolo diagnostikované často, pravdepodobne pre obtiažnosť diagnostiky a najskôr bolo opisované u plemena nemecký ovčiak. V súčasnosti je to bežne diagnostikované ochorenie u psov s chronickým ochorením tenkého čreva, a to ako príčina alebo následok tohto stavu. Toto ochorenie je kontroverzné z dôvodu stanovenia jeho vzniku a priebehu. Bolo navrhnuté jeho premenovanie na hnačku, spôsobený antibiotikami. Toto pomenovanie však neobsahovalo všetky prípady, pretože niektoré prípady sa vyznačujú výrazným úbytkom telesnej hmotnosti bez hnačky.

Súhrnné záznamy ukazujú, že SIBO je významný syndróm, objavujúci sa u mnohých plemien psov. Typicky sa vyskytuje u mladých jedincov ako chronický, opakovane sa objavujúce hnačky, sprevádzané stratou telesnej hmotnosti alebo problémy s rastom na váhe. Klinické príznaky môžu byť rôzne a niektorí jedinci môžu vykazovať iba stratu telesnej hmotnosti, zatiaľ čo iní môžu občas zvracať alebo javiť príznaky mierneho zápalu hrubého čreva. SIBO môže vzniknúť, ak sú narušené bariéry tenkého čreva. Prirodzene vzniknuté bakteriálne enteropatie, spojené s prerastaním v tenkom čreve boli popísané u nemeckého ovčiaka ako dôsledok nedostatku IgA imunoglobulínov u tohto plemena. SIBO ďalej môže vzniknúť v dôsledku exokrinnej pankreatickej insuficiencie (ochorenie pankreasu). Naše pozorovania, založené na vyšetrení kultúr z dvanástnikovej šťavy potvrdili toto ochorenie u viac ako polovice psov s chronickým ochorením čreva. Boli nimi postihnuté psy mnohých plemien, najviac však plemena nemecký ovčiak. Hladiny IgA imunoglobulínov u týchto jedincov boli rôzne. Predispozícia zvyčajne nebola stanovená, aj keď nemožno vylúčiť príčiny ako stagnácia obsahu čreva, spôsobenej nádormi, či vložením čreva.

U chorých psov bolo zistené zvýšené množstvo patogénnych baktérií E.coli v duodentálnej šťave, ktoré tiež môžu zohrávať úlohu pri vzniku SIBO. Bakteriálne prerastanie môže byť tiež druhotnou komplikáciou mnohých črevných ochorení, z dôvodu zmeny pohyblivosti čreva a lokálnej imunity, navyše zlé vstrebávanie živín môže vytvoriť vhodné prostredie pre rozvoj baktérií a bakteriálne antigény môžu spôsobiť zápalovú reakciu črevnej sliznice. Baktérie a ich výlučky môžu buď priamo poškodzovať črevnú sliznicu alebo nepriamo narúšať vstrebávanie živín narušovaním vnútročrevných faktorov, ako je napríklad koncentrácia konjugantných žlčových kyselín. To vedie k hnačke a vylučovaniu nestrávených tukov, následne k ubúdaniu na váhe. Mikroskopické poškodenia črevných buniek nemusia byť vždy zistené. Druhy baktérií v dvanástnikovej šťave psa sa veľmi významne menia. Spolu s koliformnými stafylokokmi a enterokokmi dominujú klostridia a bakteriodes. Anaeróbne prerastanie je vidieť v 70% prípadoch psov so SIBO. Anaeróbne baktérie majú tiež väčšiu schopnosť poškodiť črevný hrebeňový lem a narušiť vstrebávanie. Ďalej sú tiež hlavnou príčinou dekonjugácie žlčových solí, vedúce k vylučovaniu tuku stolicou.

Príznaky bakteriálneho prerastania v čreve SIBO sa objavujú typicky u mladých jedincov ako chronická hnačka tenkého čreva, sprevádzaná stratou telesnej hmotnosti alebo problémy s jej zvýšením. Hnačka je často prítomná od šteňacieho veku a časom sa zhoršuje. Niektorí psy majú príznaky ľahkého zápalu hrubého čreva, ktoré sú spôsobené podráždením hrubého čreva bakteriálnou produkciou z tenkého čreva. Tu niekedy dochádza k omylom v diagnóze, keď je zápal hrubého čreva považovaný za prvotnú príčinu. Strata telesnej hmotnosti môže byť veľmi výrazná a u niektorých jedincov môže byť jediným príznakom ochorenia. Vracanie nie je pre SIBO typické, ale môže sa javiť ako príznak súčasného zápalového ochorenia čreva. Niektorí psy so SIBO sú privedení do ordinácie v dôsledku zvýšenej plynatosti (flatulencie). Na diagnostiku tohto ochorenia sa používa rad testov, z ktorých najbežnejšie sa používa stanovenie kyseliny listovej a kobalamínu v krvnom sére. Definitívne diagnózu možno stanoviť mikrobiologickým vyšetrením kultúr z dvanástnikovej šťavy, ktorá môže byť získaná endoskopiou alebo chirurgickým postupom. Liečba by mala predovšetkým odstrániť prípadné prvotné príčiny tohto stavu, ako sú čiastočné upchatie čreva, spôsobené vsunutím čreva, nádory, alebo cudzie predmety.

Konvenčná liečba

U mnohých pacientov so SIBO nemožno príčinu ochorenia vôbec stanoviť a je u nich potrebné vykonať dlhodobú antibiotickú liečbu. Spočiatku sa používa oxytetracyklín v dávke 10 - 20 mg / kg počas 28 dní, pričom túto liečbu možno ešte predĺžiť, ak sa po vysadení liekov príznaky ochorenia opakujú. U psov, ktorí nereagovali na túto liečbu možno použiť metronidazol a tylozín. Širokospektrálne baktericídne antibiotiká sa javia ako menej účinné. Vhodná je ďalej úprava diéty na nízkotučnú. Táto diéta upravuje sekretorickú hnačku. Pretože u SIBO je často zvýšená priepustnosť čreva, je doporučovaná diéta s čo najmenším možným množstvom prípadných antigénov, ktorá znižuje riziko následnej precitlivenosti na zložky potravy. Ďalej sa odporúča doplnenie diéty o fruktooligosacharidy, ktoré znižujú počty baktérií v tenkom čreve. Probiotiká ovplyvňujú skôr hrubé ako tenké črevo a bude teda potrebné zistiť ich efektívnosť v liečbe SIBO ďalšími štúdiami. Probiotiká sú zmes nepatogénnych baktérií, často obsahujúcich Laktobacillus, ktoré môžu zmeniť črevnú patobiologiu tým, že pôsobia ako prevencia črevných infekcií, upravujú látkovú výmenu črevných baktérií a podporujú ich výživu. Tiež môžu zlepšovať lokálnu slizničnú a systémovú imunitu. Probiotiká sú masívne využívané u hospodárskych zvierat a tiež u ľudí na ovplyvnenie črevnej flóry pri črevných ochoreniach. U psov s deficitom kobalamínu podávame 500 mg kobalamínu denne po dobu 6 mesiacov. Pretrvávajúce nízke hladiny tohto vitamínu ukazujú na zlú klinickú odpoveď na liečbu. U niektorých psov dochádza po ukončení liečby na obnovenie príznakov. U týchto jedincov je potrebná dlhodobejšia antibiotická terapia so zníženými dávkami antibiotík. U psov so zápalovým ochorením čreva je možné v liečbe použiť kortikosteroidmi. Nie je dobré ich používať v počiatočnej fáze liečby, pretože podľa našich skúseností zhoršujú príznaky ochorenia. Chronické ochorenie SIBO môže spôsobiť trvalé funkčné poškodenie črevnej sliznice. To vysvetľuje zlú reakciu na liečbu u niektorých psov, kde je potom potrebné vyhľadať určitú vhodnú diétu, ktorá nadväzuje na antibiotickú liečbu.

autor: Roger M. Batt