Medzi dedične podmienenými chorobami psov hrajú významnú úlohu vrodené srdcové vady. Tie predstavujú asi 5% prípadov z celkového počtu ochorení srdca u psov. Zvyšnú časť tvoria získané ochorenia srdca, medzi nimi u niektorých tiež zisťujeme pomerne významné genetické dispozície.

Väčšina vrodených srdcových vád má za následok „skrat" medzi malým a veľkým krvným obehom. Pokiaľ časť krvi vypudenej z ľavej komory tečie miesto srdečnice (aorty) do pľúcnej tepny a pľúcneho obehu, hovoríme o skrate zľava doprava. V tomto prípade dochádza k prekrveniu a edému pľúc, zatiaľ čo viazne prekrvenie zvyšku tela a všetkých životne dôležitých orgánov.

Najčastejšími prejavmi edému pľúc sú dusenie a kašeľ. Pri skrate zprava doľava naopak časť krvi odteká z pravej komory do aorty a viazne prietok krvi pľúcnou tepnou. V tomto prípade sa do veľkého telového obehu dostáva určité množstvo neokysličenej krvi. Jednotlivé tkanivá a orgány sú tak nedostatočne zásobené kyslíkom, čo sa často prejavuje nafialovelým zafarbením viditeľných slizníc, tzv. cyanózou. Okrem uvedených klinických príznakov sa vrodené srdcové vady prejavujú zaostávaním v raste, slabosti a ľahkou unaviteľnosťou postihnutých šteniat.

Jednou z najčastejších vrodených srdcových vád u psov je patentný ductus arteriosus (PDA). Toto ochorenie vzniká neuzavretím embryonálnej spojky medzi pľúcnou tepnou tepnou a aortou po narodení šteňaťa. Behom vnútromaternicového vývoja šteňaťa nepoužíva malý pľúcny obeh, lebo k okysličovaniu krvi nedochádza vzdušným kyslíkom v pľúcach, ale kyslíkom z matkinej krvi  v placente. Preto krv vypudená z pravej komory do pľúcnej tepny prúdi spojkou nazývanou ductus arteriosus priamo do aorty, odtiaľ do veľkého krvného obehu. Po narodení a roztiahnutí pľúc vzduchom táto embryonálna spojka rýchlo zaniká (behom prvých minút až hodín po porode). Problém nastáva, pokiaľ pretrváva existencia ductus arteriosus aj po narodení. V tomto prípade v ňom spravidla dochádza k toku krvi z aorty do pľúcnej tepny, tj. opačným smerom než za embryonálneho života. Je to dané tým, že ľavá komora má podstatne väčší výkon než komora pravá a v aorte je tým pádom väčší tlak krvi ako v pľúcnej tepne. Následkom tejto vady je potom prekrvenie pľúc. U tohto ochorenia sa popisuje typický posluchový nález. Ide o kolísavý kontinuálny šelest, ktorý je možné prirovnať k zvuku parnej lokomotívy. Tento typ šelestu však nemusí byť prítomný po celú dobu trvania choroby alebo môže chýbať úplne.

Genetickú predispozíciu k PDA majú predovšetkým plemená:

• nemecký vlčiak,
• trpasličí a toy pudel,
• americký kokeršpaniel,
• špringeršpaniel,
• maltézsky pinč,
• jorkšírsky teriér,
• kólia.

Suky bývajú postihnuté častejšie ako psy. Toto ochorenie je možné definitívne vyliečiť len chirurgickým zákrokom prostredníctvom dvojitého podviazania PDA. Bez tohto ošetrenia dochádza k postupnému zhoršovaniu zdravotného stavu a predčasnému uhynutiu pacienta, najčastejšie behom prvého roku života.

Medzi vrodené srdcové vady spôsobujúce skrat zľava doprava patria tiež defekty komorovej alebo predsieňovej prepážky.

Defekt komorového septa sa vyskytuje predovšetkým u:

• anglických buldogov,
• špringeršpanielov,
• keeshoundov.

Býva tiež pomerne častý u mačiek.

Defekt predsieňového septa býva popisovaný u:

• samojedov,
• dobermanov.

Tieto defekty sa môžu u psov vyskytovať tiež v kombinácii s inými srdcovými vadami. Prognóza ochorení je závislá na veľkosti defektu. Zvieratá s malým defektom sa môžu dožiť relatívne vysokého veku, bez toho, aby vykazovali podstatné odchýlky od normálneho zdravotného stavu.
U zvierat s väčšími defektmi sa v rôznej intenzite vyskytujú príznaky srdcového zlyhania, ktoré je nutné ovplyvňovať pomocou liekov. Definitívne vyliečenie predstavuje len chirurgický zákrok, ktorý však vyžaduje náročné vybavenie pracoviska s možnosťou bypassu.

Do vrodených srdcových ochorení spôsobujúcich skrat zprava doľava s výraznou cyanózou slizníc patrí tzv. Fallotova tetralógia. Jedná sa o vrodenú kombináciu štyroch srdcových vád.

Dedičnú dispozíciu tohto ochorenia má:

• keeshound,
• anglický buldog.

Prognóza Fallotovej tetralógie je zlá. Bez náročného chirurgického zákroku za použití bypassu dochádza v rannom veku veľmi často k úhynu pacienta.

Ďalšiu kapitolu vrodených srdcových vád tvoria vrodené ochorenia chlopní. Zúženie polomesiačitých chlopní patrí u psov spoločne s PDA medzi najčastejšie vrodené ochorenie srdca.

Pulmonálna stenóza (zúženie pulmonálnej polomesiačitej chlopne) sa vyskytuje hlavne u plemien:

• bígl,
• čivava,
• anglický buldog,
• mastif,
• samojed,
• malý fúzač,
• kokeršpaniel,
• west highland white teriér,
• erdelteriér,
• škótsky teriér,
• foxteriér.

Ochorenie je charakteristické nálezom vírivého srdcového šelestu. Značná časť psov s týmto posluchovým nálezom však nemusí vykazovať príznaky srdcového zlyhania. Tie sa väčšinou objavujú až vo vyššom veku pacienta a zahŕňajú zhoršenú toleranciu záťaže, synkopy (krátkodobá strata vedomia), opuch brucha a končatín. Prognóza ochorenia a dĺžka života závisí na stupni postihnutia chlopne. Liečba sa zameriava hlavne na medikamentózne potlačenie príznakov srdcového zlyhania, popr. chirurgickú korekciu vady.

K aortálnej stenóze (zúženiu aortálnej polomesiačitej chlopne) majú dispozíciu predovšetkým plemená:

• novofundlandský pes,
• zlatý retríver,
• rotvajler,
• boxer,
• nemecký vlčiak,
• samojed,
• buldog,
• nemecká doga.

Srdcový šelest sprevádzajúci túto chorobu nemusí byť počuteľný hneď od narodenia, u niektorých psov sa objavuje až v druhom roku života. Klinickým prejavom choroby býva slabosť, synkopy a ľavostranné srdcové zlyhanie (dusenie, kašeľ). Prognóza ochorenie je vždy neistá a závisí na stupni postihnutia chlopne. Definitívne vyliečenie predstavujú len veľmi náročné operačné techniky.

Medzi vrodené ochorenia chlopní patrí ďalej dysplázia cípovitých chlopní. Jedná sa o zlé vyvinutie štruktúr dvojcípej alebo trojcípej chlopne, ktoré vedie k ich nedomkýnavosti.

Tieto ochorenia sa vyskytujú predovšetkým u veľkých plemien psov, napr.:

• labradorský retríver,
• nemecký vlčiak,
• nemecká doga,
• rotvajler,
• boxer,
• bulteriér,
• novofundlandský pes,
• mastif...

Psy bývajú postihnutí častejšie ako suky. Klinické príznaky sú rovnaké ako pri degeneratívnom ochorení chlopní u starých psov. Liečba spočíva predovšetkým v medikamentóznom ovplyvnení následkov srdcového zlyhania. Prognóza je väčšinou zlá.

Jednou z ďalších vrodených vád je perzistujúci pravý aortálny oblúk. Ide o pozostatok cievy, ktorá za normálnych okolností zaniká behom embryonálneho vývoja. Tento cievny oblúk je u postihnutého šteňaťa príčinou tlaku na pažerák. V mieste stlačeného pažeráku sa hromadí potrava a spôsobuje rozšírenie pažeráku pred miestom upchania. Táto vada sa teda neprejavuje príznakmi ochorenia srdca a ciev, ale zažívacími tažkosťami. Choré šteňa zaostáva v raste a najčastejšie v období odstavu a prechodu na pevnú stravu sa u neho začína prejavovať zvracanie nestrávenej potravy z pažeráku, tzv. regurgitácia. Diagnóza sa stanoví na základe kontrastného rentgenového vyšetrenia. Choré šteňa je treba kŕmiť malými dávkami polotekutej alebo tekutej potravy. Definitívna liečba spočíva v chirurgickom zákroku.

Medzi najčastejšie postihnuté plemená patrí:

• nemecký vlčiak,
• nemecká doga,
• írsky seter.

Upsov sa ďalej vyskytuje vrodené ochorenie osrdcovníka (perikardu) nazývané peritoneoperikardiálny bránicový pruh. Jedná sa  o vrodenú komunikáciu brušnej a osrdcovníkovej dutiny cez neuzavretú bránicu s pretŕčaním brušných orgánov do osrdcovníka.

Ochorenie najčastejšie zisťujeme u:

• weimarských stavačov.

Klinické príznaky sa väčšinou objavujú u mladých zvierat do jedného roku života, niekedy však až do štyroch rokov. Príznaky môžu byť veľmi variabilné, zahŕňajú ako dýchacie tažkosti a príznaky srdcového zlyhania, tak aj poruchy tráviaceho traktu vrátane nechutenstva, zvracania a hnačiek. U niektorých jedincov sa však spomínané príznaky nemusia vôbec prejaviť. Terapia spočíva v chirurgickom uzavretí defektu, po ktorom nasleduje spravidla veľmi rýchle uzdravenie. U starších zvierat bez klinických príznakov ochorenia nemusí byť liečba nutná.

U každého šteňaťa postihnutého vrodenou srdcovou vadou býva veľmi ťažké urobiť rozhodnutie o prognóze ochorenia. Je treba posúdiť, či je ochorenie vôbec zlúčiteľné so životom. Musíme vždy zvážiť, či nám zamýšľané diagnostické metódy pomôžu stanoviť presnú diagnózu a prognózu a či je možná následná liečba vrodenej vady. Majiteľ nového šteňaťa, u ktorého bola zistená vrodená srdcová vada, má právo vrátiť šteňa chovateľovi. Vzhľadom k tomu, že vrodené vady majú často dedičný základ, je nutné starostlivo zvážiť, či je možné ďalej pripúšťať rodičov, prípadne súrodencov postihnutého šteňaťa.

Medzi získané ochorenia srdca s výraznou dedičnou predispozíciou patria  hlavne chronické degeneratívne ochorenia srdcových chlopní (tzv. endokardióza) a degeneratívne ochorenie srdcovej svaloviny (tzv. primárna dilatačná kardiomyopatia).

Endokardióza je vôbec najčastejším ochorením srdca u psov. Degeneratívne zmeny postihnutých chlopní spôsobujú ich nedomkýnavosť. Najčastejšie býva postihnutá dvojcípa chlopňa (medzi ľavou predsieňou a ľavou komorou), menej často sa stretávame s nedomkýnavosťou trojcípej chlopne (medzi pravou predsieňou a pravou komorou). Presná príčina vzniku ochorení nie je doteraz známa. Vyskytuje sa predovšetkým u malých plemien psov.

Medzi najviac postihnuté plemená patrí:

• pudel,
• jazvečík,
• malý fúzač,
• kavalier King Charles španiel,
• ostatní španiely,
• čivava,
• pekingský palácový psík.

Posluchový nález (šelest nad postihnutou chlopňou) sa väčšinou začína objavovať u psov v strednom veku, ale ku klinickým príznakom následného srdcového zlyhania spravidla dochádza až vo vyššom veku, t.j. nad sedem rokov. Špecifická liečba degeneratívneho ochorenia chlopní u psov neexistuje. Definitívne vyliečenie tejto choroby by znamenalo len použitie umelej chlopne. V liečbe chorých psov sa zameriavame predovšetkým na potlačenie následkov srdcového zlyhania pomocou liekov. Pri vhodne zvolenej kombinácii liekov je možné predĺžiť psom život na pomerne dlhú dobu, rádovo až o niekoľko rokov.

Dilatačná kardiomyopatia je degeneratívne ochorenie srdcovej svaloviny spojené s dilatáciou srdca (zväčšenie objemu srdcových dutín za súčasného stenčenia srdcových stien). Tieto zmeny majú za následok zlú srdcovú sťahovavosť. Jednoznačná príčina vzniku ochorenia nie je známa. Ako najdôležitejší vyvolávajúci faktor sa uvádza nedostatok aminokyseliny L-karnitínu. Skôr ako prostý deficit L-karnitínu vo výžive je však predpokladaný geneticky podmienený metabolický defekt, ktorý znemožňuje jeho náležité využitie v srdcovej svalovine.

Dilatačná kardiomyopatia sa najčastejšie vyskytuje u veľkých plemien psov, ako:

• doberman,
• nemecká doga,
• bernardín,
• írsky vlkodav,
• boxer,
• novofundlandský pes,
• nemecký vlčiak.
• Zmalých plemien býva niekedy postihnutý:
• kokeršpaniel,
• buldog.

Ochorenie sa najčastejšie prezentuje u psov stredného veku, tj. medzi 4. a 10. rokom života. Psy bývajú postihnutí častejšie ako suky. Akokoľvek sa choroba pravdepodobne vyvíja pozvoľna, klinické príznaky sa väčšinou objaví náhle. Medzi najčastejšie príznaky patria slabosť, rýchla unaviteľnosť, nechutenstvo, zádušnosť, kašeľ a opuchy brucha. Zásadný význam pre diagnostiku ochorenia má ultrazvukové vyšetrenie srdce. Liečba dilatačnej kardiomyopatie je zameraná na zvládnutie príznakov srdcového zlyhania. Definitívne vyliečenie by bolo možné len prevedením transplantácie srdca. Prognóza je väčšinou zlá. Väčšina psov neprežíva dlhšie ako 3 až 6 mesiacov od nástupu klinických príznakov srdcového zlyhania. Obzvlášť zlá prognóza býva u dobermanov. Život môže pacientovi predĺžiť len včasná diagnostika. Preto u psov so zníženou toleranciou záťaže, občasnou slabosťou, synkopami či s náhodným nálezom srdcového šelestu alebo poruchy srdcového rytmu je vždy indikované podrobné kardiologické vyšetrenie.

Tiež získané ochorenia perikardu u psov majú určité plemenné predispozície. Najčastejším ochorením býva naplnenie osrdcovníkovej dutiny krvavou tekutinou. Príčinou môžu byť niektoré nádory srdca, napr. hemangiosarkóm:

• nemecký vlčiak,
• zlatý a labradorský retríver
• alebo nádor srdcovej bázy:
• boxer,
• bostonský teriér,
• buldog.

Veľmi časté býva spontánne krvácanie do perikardu z neznámych príčin, hlavne u:

• nemeckých vlčiakov,
• zlatých retrívrov,
• nemeckých dog,
• bernardínov.

Klinické príznaky ochorení sa objavujú v prípade, že tlak tekutiny v perikarduse prekročí tlak krvi v pravej polovici srdca a nastáva tzv. srdcová tamponáda. Hlavným prejavom sú opuchy v oblasti brušnej dutiny dutiny. Prognóza choroby je väčšinou zlá, najlepšie výsledky v prežívaní psa sú po chirurgickom zákroku spočívajúcom v odstránení časti perikardu.

U väčšiny vrodených a získaných geneticky prenášaných srdcových vád nie je presne známy typ dedičnosti. Väčšina dedičných vád býva recesívna, tzn. že sa prejaví len vtedy, keď jedinec získa defektné gény kódujúce danú vadu od oboch rodičov. Dominantný typ dedičnosti, kedy na prejavenie vady u potomka stačí defektná vloha od jedného rodiča, je veľmi vzácny. Tento typ sa predpokladá napr. pri prenose aortálnej stenózy v populácii novofundlandských psov a zlatých retrívrov. Veľmi častý býva tiež polygénny typ dedičnosti, tzn.že na prenose určitej vady se podieľa víac génov súčasne. Polygénny typ dedičnosti má napríklad Fallotova tetralógia u keeshoundov. Na výskyt vrodených srdcových vád má tiež veľký vplyv pôsobenie vonkajších faktorov prostredia na suku počas gravidity (napr. ultrafialové alebo RTG žiarenie, ťažké kovy, výfukové plyny a priemyslová exhalácia, tabakový dym, niektoré liečivá, aditíva do krmív, nekvalitné priemyselne vyrábané krmivá, toxíny plesní a niektoré vírusy). Z toho vyplýva, že otázka prenosu dedičných srdcových vád u psov je veľmi zložitá a ich eliminácia v psej populácii bude vyžadovať značné úsilie.

autor: MVDr. Martin Šando

< Predch		Ďalej >