Skôr ako začnem písať o kastrácii psov, chcel by som požiadať každého majiteľa sučky, ktorý sa práve rozhoduje, či dať alebo nedať nakryť svojho miláčika, aby navštávil svojho veterinárneho lekára a prekonzultoval s ním svoje rozhodnutie :

Po prvé preto, lebo vo svojej praxi sa často stretávam s ničím nepodloženými teóriami, ktoré medzi chovateľmi kolujú – najopakovanejšie mýty sú:

• sučka, ktorá nemala aspoň raz šteniatka, bude mať nádory na maternici alebo mliečnej žľaze
• sučka osprostie
• sučku s nepravou graviditou treba čo najskôr nakryť
• agresívny pes potrebuje sučku, potom sa ukľudní
• kastrácia negatívne ovplyvní povahu zvieraťa

a mnoho ďalších.

Po druhé preto, aby vám veterinárny lekár vysvetlil fyziologický proces rozmnožovania, priebeh gravidity, pôrodu, popôrodného obdobia do odstavu šteniat, ale aj možné komplikácie počas celého procesu:

• nepravá gravidita
• potrat
• torzia maternice
• poruchy pri pôrode (uzavretý krčok maternice)
• primárna slabosť pôrodných sťahov
• ruptúry maternice a poranenia pošvy
• abnormálne veľký plod
• nesprávna poloha plodov
• popôrodná intoxikácia a zápaly maternice
• popôrodný tetanus
• kanibalizmus a absentujúca starostlivosť o šteňatá...

to všetko sú akútne stavy ohrozujúce život matky i šteniat, ktoré vyžadujú okamžitý zásah lekára.

Ja potrebné uvedomiť si, že na pôrod a odchov šteniat nie je ideálnym prostredím panelákový byt. Takisto je nutné zvážiť, koľko času vyžaduje opatera počas pôrodu a v prvých dňoch po ňom (dovolenka kvôli celodennej starostlivosti) a koľko to bude stáť peňazí (zvýšené náklady na krmivo, odčervenie, vakcináciu, veterinárne úkony a liečivá v prípade komplikácií).

Pre zodpovedného majiteľa sa však ani odstavom šteniat problémy nekončia. Stačí navštíviť najbližší útulok pre zvieratá, kde spoza mreží malých kotercov šteká ohromujúce množstvo často zanedbaných, vyhladovených, zranených či utýraných psov, z ktorých väčšina bola tiež kedysi túžobne očakávaná, avšak vďaka ľahostajnosti a krutosti človeka skončili v útulku len s veľmi malou nádejou na zlepšenie situácie. Viem, o čom hovorím, pretože som zmluvným veterinárnym lekárom Slobody zvierat v bratislavskom útulku, kde napriek snahe zamestnancov je pre nedostatok vyhovujúcich priestorov i financií situácia už roky kritická.

Jednou z najvážnejších príčin takejto kritickej situácie je premnoženie spoločenských zvierat. Vo vyspelých štátoch sa problém rieši realizáciou sterilizačných programov, čo sa v súčasnosti považuje za jedinú správnu cestu ako znížiť utrpenie nechcených zvierat. Eutanázia túlavých zvierat je krutá a problém premnoženia nerieši.

Sterilizácia a kastrácia znamená chirurgické odstránenie vaječníkov, maternice alebo semenníkov s primárnym cieľom zabrániť rozmnožovaniu, avšak tieto operácie sa vykonávajú aj v prípadoch chorôb reprodukčných orgánov (zápaly maternice, prostaty, cisársky rez a pod.), pri liečbe a prevencii nádorových ochorení (mliečnej žľazy, semenníkov), ako pomocný zákrok pri systémových ochoreniach (diabetes, epilepsia) a taktiež u zvierat s poruchami správania (pohlavná agresivita, nepravá gravidita). Medzi významné výhody sterilizácie a kastrácie patrí zníženie rizika tvorby nádorov a zápalov. Schopnosti výcviku (napr. u psov slepeckých, obranných) nie sú ovplyvnené (pokiaľ sa vykoná po prvej ruji). V čase ruje sú zvieratá nekľudné, utekajú, pričom riziko nežiadúceho nakrytia je vždy veľké. Tretina súk, ktoré sa dostanú do útulku z ulice, je v štádiu ruje. Počas túlania môžu byť zrazené dopravnými prostriedkami, zapríčiniť autonehody s tragickými následkami a hmotnými škodami, za ktoré je zodpovedný majiteľ. Okrem iného je nemalým plusom, najmä pre domácnosti, kde zviera žije s majiteľom v byte, že zaniká problém s nepríjemným krvavým výtokom počas hárania.

Veterinárny lekár pred zákrokom upozorní majiteľa aj na možný výskyt vedľajších účinkov sterilizácie a kastrácie. Medzi ne patrí občasný únik malého množstva moču počas spánku (najmä u súk veľkých plemien), ktorý je však možné riešiť medikamentóznou terapiou. Ďalšou nevýhodou môže byť zvýšená spotreba krmiva a priberanie na váhe, čomu však možno jednoducho zabrániť limitovanou kŕmnou dávkou a zvýšeným množstvom pohybu. Posledným možným vedľajším účinkom je tzv. šteňacia srsť u psov dlhosrstých plemien, aj v tomto prípade sa dá pomôcť podaním hormonálnych prípravkov.

Záverom by som chcel povedať, že z medicínskeho hľadiska výhody sterilizácie a kastrácie výrazne prevažujú nad možnými nežiadúcimi vedľajšími účinkami, a preto ako veterinárny lekár tento zákrok svojím klientom odporúčam.

autor: MVDr. Karel HUDEC