V používaní termínov nadriadenosť a podriadenosť vládne dosť veľký zmätok. Niektorí moderní behavioristi zaoberajúci sa zvieratami voľne kombinujú termíny: dominantná agresivita, agresivita zo strachu, predátorská agresivita, submisívna agresivita, teritoriálna agresivita, atd.

Také vzorce správania sa nemusia byť motivované uvedenými pudmi. Nie je napr. možné súčasne prejavovať strach a agresivitu. Strach vedie k pasivite alebo úteku a agresivita k útoku. Nikto nemôže byť súčasne nehybný a útočiť alebo útočiť na úteku. Pokiaľ niekto hovorí o agresivite zo strachu, má tým na mysli submisívnu agresivitu, ktorá môže nastať, pokiaľ útočník neakceptuje podriadenosť zvieraťa a nie je možnosť úniku. Pôvodné podriadenie sa sa mení na podriadenosť a strach, a nakoniec v podriadenosť a agresivitu. Keď jeden pes zaútočí na iného psa, je to vždy agresivita.

Predstava dominantnej agresivity je tiež scestná. Je možné byť dominantný a agresívny, ale tento termín navodzuje predstavu, že pes útočí, pretože je dominantný. To sa navzájom vylučuje. Cieľom nadradenosti je kontrolovať iných pomocou ritualizovaného správania, bez ublíženia alebo zranenia. Prípadný útok je motivovaný samotnou agresivitou.

Viacmenej, môj názor je, že klasifikácia psieho správania je nezmyselná a poškodzujúca. Napríklad hovoriť, že pes hryzie zo strachu, tzn. prejavuje agresivitu zo strachu, je to isté ako povedať, že pes sa správa nezmyselne a prejavuje patologické správanie. Keď výrok prefrázujeme a povieme, že pes prejavuje submisívnu agresivitu, súčasne si odpovieme aj na otázku, ako záležitosť riešiť. Pes je podriadený, čo znamená, že reaguje na hrozbu zo strany niekoho iného, vzdáva sa. Stáva sa agresívnym len preto, lebo jeho správanie nemá žiadúci dopad. Pes je vtedy v ohrození a pripravený reagovať útekom alebo nehybnosťou. Pokiaľ nemôže utiecť, stuhne. Niektorí to urobia, iní sa obrátia k svojej poslednej možnosti a zaútočia. V tej fáze víťazí pud agresivity. Tejto situácii sa môžeme vyhnúť, pokiaľ príjmeme psovu podriadenosť alebo mu dovolíme utiecť.

Mladý sociálny predátor postupne zvládne použitie štyroch hlavných mechanizmov, ich znaky-stimuly a správanie, akým sa prejavuje s kombináciou celej škály výrazov. Sú to majstri mechanizmov, ktoré im zabraňujú mariť čas alebo energiu pri zbytočných úkonoch. Sociálny predátori žijú vo svete, kde je energia potrebná pre prežitie a kde je akékoľvek plytvanie draho zaplatené. Len tí najschopnejší prežijú dosť dlho, aby predali svoje gény novým potomkom. Medzi týmito vysoko agresívnymi sociálnymi predátormi sú bezpochybne najschopnejší tí, ktorí vedia využívať mechanizmus nadriadenosti a podriadenosti a ich potomkovia ich budú vedieť používať ešte lepšie.

Motivácia

núti robiť zviera to, čo robí.

Pud

je sila, pudenie vpred, základná potreba, nutkavá energia.

Strach

je pud, ktorý motivuje jedinca, aby reagoval na blížiacu sa hrozbu. Hrozba je čokoľvek, čo môže jedinca ohroziť alebo zmenšiť jeho šance na prežitie. Strach vyvoláva útek, nehybnosť alebo  núdzové správanie.

Agresivita

je pud, ktorý je zameraný na likvidáciu konkurencie. Boj obnáša riziko. Evolúcia vyvinula mechanizmy, aby znížila intenzitu agresívneho správania a jedným z týchto mechanizmov je geneticky naprogramovaná snaha o získanie teritória.
Ritualizácia agresívneho správania je ďalšie geneticky naprogramované obmedzenie agresivity behom konfliktu.
Hierarchia je vzťah nadriadenosť a podriadenosť stanovený a udržovaný prostredníctvom ritualizovaného správania.

Mechanizmus nadriadenosť - podriadenosť

obmedzuje použitie agresivity alebo strachu, čím maže konflikty, ktoré by mohli zmenšiť šance jedinca na prežitie. Nadriadenosť a podriadenosť vznikli ako evolučná nutnosť. Sú základom evolučne stabilnej stratégie pre vysoko agresívne sociálne zvieratá. Nadriadenosť a podriadenosť sa vyvinuly čiastočne ako druhotný pohlavný znak.
Nadriadenosť alebo sociálna agresivita je pud, ktorý je zameraný na likvidáciu konkurencie známych.
Známi sú dve alebo viac zvierat, ktoré žijú spoločne a sú na sebe navzájom existenčne závislé.
Cudzinci sú dve zvieratá, ktoré nežijú spolu a nie sú na sebe existenčne závislé.
Sociálna agresivita väčšinou vyvolá ritualizované agresívne správanie, kedy nedôjde k zraneniu známeho. Môže sa skladať z telesných postojov, výrazu tváre a hlasového vyjadrenia.
Podriadenosť alebo sociálny srach je pud, ktorý núti jedinca reagovať na sociálnu hrozbu zo strany známeho.
Sociálna hrozba je všetko, čo môže spôsobiť podriadené správanie alebo útek bez toho, aby došlo k zraneniu jedinca.
Sociálny strach väčšinou vyvoláva podriadené správanie, ktoré je reakciou na hrozbu zo strany známeho, alebo útek. Môže tiež vyvolať núdzové volanie alebo  prenosové správanie.

zdroj: kniha Rogera Abrantesa