Na vodítku pripnutých stretám viac psov ako fenky. Obzvlášť na jar. „Keby som ho nemala na vodítku, tak zdrhne za každou fenou a už ho nenájdem,“ hovoria majitelia. No sťažností počujem aj na úteky priamo z dvora, pes vraj prekoná čokoľvek, len aby utiekol. Je pravdou, že útek psa je problémom pre neho i pre pána a môže mať tragické následky. Pozrime sa na príčiny takého správania, inšpirujme sa odbornými radami publikovanými na internete a pre istotu aj zabezpečme dvor.

Ak sa pes stratí, ocitá sa v nebezpečenstve, môže ho zraziť auto, napadne ho iný pes alebo sa zraní iným spôsobom (čaká na neho veľa rozmanitých nástrah, na ktoré ho nikto neučil reagovať). Navyše pán je zodpovedný za všetky škody, ktoré pes spôsobí a môže sa stať, že ich bude musieť aj zaplatiť. Prinajmenšom pri nájdení bude čoskoro všade zvykom uhradiť náklady na odchyt, karanténu, očkovanie a stravu. Pri riešení problému zdrhajúceho chlpáča je potrebné predovšetkým pátrať po príčinách.

Dospelý pes prespí pri normálnych podmienkach aj dve tretiny dňa. Ak budete postupovať správne, vaša neprítomnosť sa preňho stane vítanou chvíľkou ničím nerušeného odpočinku.

Najlepším prostriedkom sú výchova a niektoré pravidelné činnosti:

• krátke ranné vychádzky so psom
• učenie psa vykonávať potrebu na jednom mieste
• kŕmenie psa v určitú, pevne stanovenú dobu
• pochvala po každej činnosti

V používaní termínov nadriadenosť a podriadenosť vládne dosť veľký zmätok. Niektorí moderní behavioristi zaoberajúci sa zvieratami voľne kombinujú termíny: dominantná agresivita, agresivita zo strachu, predátorská agresivita, submisívna agresivita, teritoriálna agresivita, atd.

Také vzorce správania sa nemusia byť motivované uvedenými pudmi. Nie je napr. možné súčasne prejavovať strach a agresivitu. Strach vedie k pasivite alebo úteku a agresivita k útoku. Nikto nemôže byť súčasne nehybný a útočiť alebo útočiť na úteku. Pokiaľ niekto hovorí o agresivite zo strachu, má tým na mysli submisívnu agresivitu, ktorá môže nastať, pokiaľ útočník neakceptuje podriadenosť zvieraťa a nie je možnosť úniku. Pôvodné podriadenie sa sa mení na podriadenosť a strach, a nakoniec v podriadenosť a agresivitu. Keď jeden pes zaútočí na iného psa, je to vždy agresivita.

Odhliadnuc od obdobia, keď mení mliečne ihličky za "pravé" zuby.... Váš psík má zrejme veľa nevybytej energie! Alebo sa len nudí! U bulterierov môže ísť aj o pomstu! Tiež nadmerný stres....príčin je mnoho! Nemajte obavy a jednoducho ho to odnaučte!

Väčšina psov rada žuvá a väčšinu majiteľov to neteší, pretože za obeť často padnú obľúbené alebo drahé veci, počnúc topánkami, cez papuče, koberec, peňaženka, ponožka až po nabíjačky, mobily, perá, hodinky či bizarnosti ako „ohlodaná“ vŕtačka alebo drahý zlatý náhrdelník. Okusovanie a žuvanie sa však stáva nebezpečným, keď chlpáčovi zachutia elektrické káble, hadice, zásuvky, jedovaté materiály, či predmety, ktorými sa môže zadusiť. Preto je lepšie odnaučiť ho nevhodnému správaniu zavčasu.

Šteniatka žuvajú a okusujú spravidla oveľa častejšie a badateľne prechádzajú „žuvacou“ fázou, kedy pred nimi nie je v bezpečí vôbec nič. Ak však odnaučíte žuvanie šteňa, bude oveľa menej žuvať dospelý pes a tak isto je ľahšie odnaučiť to mladého psa ako psa už dospelého, ktorý si celý život užíva túto záľubu.