Zápal vonkajšieho ucha je spôsobené anatomickou zvláštnosťou psov. Majú totiž zahnutý zvukovod. Ak akákoľvek špina alebo stvrdnutý ušný maz vniknú do takého zvukovodu, je nízka šanca, že sa dostanú von a teda sa tam usadia natrvalo. Do tejto živnej pôdy sa následne dostanú baktérie, výtrusy alebo roztoče a zápal máme tu. Navyše aj ľahký katar môže postupne prerásť v ťažké postihnutie výstelky, spojené s hlbokým zápalom, sekréciou hnisu a narastaním karfiolových novotvrarov, ktoré zvukovod úplne uzavrú

Charakteristika, druhy

Zápaly zvukovodu sa dajú rozlíšiť podľa druhu pôvodcu a charakteru zmien na výstelke zvukovodu, vrátane typu zápalového sekrétu. Bez ohľadu na druh však platí, že ak nie je ochorenie včas rozpoznané alebo ak je zanedbané, môže ohroziť život pacienta. Zápal vonkajšieho zvukovodu, odborne nazývaný otitis externa, môže vyvolať akékoľvek infekčné agens. Najbežnejšie sú bakteriálne infekcie, obzvlášť nepríjemné sú otitídy vyvolané pliesňami alebo kvasinkami, vzácne sa vyskytujú zápaly spôsobené parazitmi (octodectes cynotis). Pri nich je dôležité veterinárovi povedať vopred, ak pes prichádza do styku s mačkami. Jedným z častých parazitov je aj Svrabovec ušný.

Prevencia

Ako obvykle je lepšie chorobe predísť, ako ju liečiť. Najjednoduchšou prevenciou je skontrolovať psovi uši dva až tri krát mesačne a pozorne ich prehmatať pri koreni ucha. Zdravé uši sú bez pachu (niekedy sa uvádza mierne nasládly zápach), bez výtoku a bez chrást. Dôvodom k podozreniu na zápal zvukovodu je začervenanie výstelky ucha, sekrécia, zvýšená citlivosť a teplota pri koreni ucha. Pes trasie hlavou, ucho si škrabe, otiera alebo ponúka k poškrabkaniu. Uši kontrolujeme pri každej príležitosti, keď mohla do zvukovodu vniknúť voda pri kúpeli alebo zemina pri hrabaní či norovaní. V týchto prípadoch uši opatrne vyčistíme tampónom, navlhčeným borovou vodou, slabým roztokom peroxidu vodíka alebo napr. detským harmančekovým olejom. Mnoho firem vyrába prípravky na čistenie uší, ktoré obsahujú alkohol, dezinfekčné prostriedky, odmsaťovacie prísady a aromatické látky. Týmto prípravkom psovi úplne naplňte zvukovod a zvonku jemne masírujte. Pochopiteľne sa pri takýchto operáciách nesmie tampón zvlieknuť a zostať v uchu. Nikdy nepoužívajte vatu navinutú na špajľu, vhodnejšie sú klasické vatové tyčinky.

Niektoré príručky doporučujú vytrhávať chlpy, rastúce v ústí zvukovodu. MVDr Petr Skalka vo svojej knihe však zastáva názor, že tento zákrok je pre psa nepríjemný a bolestivý a že vhodnejšie je chlpy opatrene vystrihávať. U psov s klopenými ušami je na mieste zaistiť vetranie zvukovodu pravidelným zopnutím uší na temene hlavy, napríklad štipcom na prádlo. Niektoré plemená psov majú uši tak dlhé, že si ich namáčajú do krmiva v miske (napríklad baset alebo pudel). Samozrejmosťou musí byť opláchnutie uší po každom kŕmení, ak znečisteniu nepredchádzame vyviazaním uší nahor.

Klasická liečba

Podozrenie na zápal zvukovodu musí byť impulzom k návšteve veterinárneho lekára. Škála vhodných liečiv je dosť široká, je však nevyhnutné presne dodržiavať návod alebo rady zverolekára. Musí byť predovšetkým zachovaná dĺžka liečebnej kúry, lebo jej prerušenie pri predchádzajúcom zlepšení vedie k vzniku rezistencie zárodkov. Liečivo potom prestane byť účinné a stav zvukovodu sa môže podstatne zhoršiť. Majiteľ psa, u ktorého sa zápal zvukovodu opakuje, by mal na túto skutočnosť upozorniť veterinára. Laboratórnym vyšetrením tampónu s výterom obsahu ucha je možné zistiť pôvodcu ochorenia a najvhodnejšie liečivo. Túto metódu je však možné použiť iba tam, kde nie je nebezpečenstvo z omeškania liečby alebo kde zlyhalo liečivo s najlepšími doterajšími výsledkami.

Operácia

Z uvedených faktov vyplýva, ako je dôležitá samotná kontrola uší, eventuálne návšteva veterinára pri prvých príznakoch ochorenia. Zanedbané zápaly sa liečia dlho a obtiažne a ak došlo k proliferácii výstelky a vzniku výrastkov, dá sa psovi uľaviť iba operáciou v celkovej anestézii. Pri tomto zákroku sa vlastne otvorí na vonok vonkajší zvukovod, odhalí sa vlastne horizontálny kanál . Je to nepríjemný zákrok, aj pre psa, aj pre veterinára. Miesto úkonu obvykle značne krváca. Po zošití nosí pes na hlave turban, ktorý sa musí pravidelne meniť, pričom sa kontroluje rana. Stehy sa vyberajú po desiatich dňoch, potom už väčšinou nedochádza k žiadnym komplikáciam. Postihnutie v takom štádiu sa spravidla už úplne vyliečiť nedá a majiteľ môže hovoriť o šťastí, že infekciou, putujúcou pozdĺž ušných nervov, nebol zachvátený mozog a nedošlo k úhynu psa.

Zhrnutie

Prevencia

• vyväzovanie uší nahor - pri kŕmení a kvôli odvetrávaniu v teplých obdobiach či podnebiach, obzvlášť u plemien s klopenými ušami a zabráneniu znečistenia zvukovodu

• pravidelné čistenie - špecializovaný prípravok vkvapnúť do ucha a jemne masírovať

• častá kontrola stavu ušníc

Rozpoznanie zápalu:

• pes - zvýšené šrábanie v okolí uší, bočné držanie hlavy a jej potriasanie, zvesené ucho, otieranie ucha o podložku a pod.

• majiteľ - pri kontrole objaví začervenanie, sekréciu, zvýšenú citlivosť a teplotu pri koreni ucha

• nezabudnime čo najskôr ísť k veterinárovi, zápal sa môže preniesť aj na mozog

Liečba

• dôsledne dodržať pokyny veterinára, doliečiť - predídeme recidívam