Súčasťou zdravého oka je okrem iných štruktúr aj komorový mok. Jeho hlavnou funkciou je udržovať stály vnútroočný tlak a tým aj  tvar, veľkosť a tvrdosť oka. Za normálnych okolností je produkcia moku konštantná a je v rovnováhe s jeho odtokom. Ak je z nejakého dôvodu tvorba moku vyššia než jeho odtok, vnútroočný tlak sa zvyšuje a vzniká glaukom.

Glaukom je jednou z najčastejších príčin nezvratného poškodenia zraku u psov, pri ktorom dochádza k charakteristickému štrukturálnemu poškodeniu zrakového nervu a odumretiu gangliových buniek sietnice a následne k slepote.

Klasifikácia glaukomu môže byť rôzna, najčastejšie sa delí na primárny (väčšinou dedične podmienený) a sekundárny (vzniká v dôsledku iného poškodenia oka-napr. úraz, luxácia šošovky, nádor a i.), potom tiež podľa iridokorneálneho uhlu (uhol medzi dúhovkou, rohovkou a belmom) na glaukom s otvoreným a uzavretým uhlom a podľa dĺžky trvania na glaukom akútny, subakútny a chronický.

 

Primárny glaukom

Primárny glaukom je veľmi často geneticky podmienený. Ku zvýšeniu vnútroočného tlaku (NOT) dochádza bez zjavnej prítomnosti ďalšieho ochorenia oka. Spôsob dedičnosti nie je doteraz jasný, dokonca môže byť u rôznych plemien rozdielny. Problém je najčastejšie lokalizovaný do miesta, kde komorový mok opúšťa očnú komoru (oblasť iridokorneálneho uhlu). Buď je problém v tom, že je uhol uzatvorený a bráni v odtekaniu komorového moku, alebo je uhol normálny, ale problém je priamo v drenážnom systéme oka. Tým dochádza k zvyšovaniu NOT.

Klinicky sa to prejaví zväčšením očného bulbu, opuchom rohovky, jej zápalom, dochádza k prerastaniu ciev na rohovke, prípadne ku vzniku vredov. Pri výraznom zvýšení NOT dochádza k ochrnutiu svalov korigujúcich veľkosť zornice a tým k jej rozšíreniu. Odtiaľ pochádza názov glaukom, známy aj pod pojmom zelený zákal (grécky glaucos=zelenomodrý, podľa nazelenalého odlesku v rozšírenej zornici). Ďalej dochádza kvôli vysokému NOT k poškodeniu šošovky (môže vyústiť až do vzniku katarakty, tzv.šedého zákalu), sietnice a zrakového nervu a k oslepnutiu.

Primárny glaukom sa najčastejšie prejaví u psov v strednom veku. Postihnuté sú obidve oči, ale klinicky sa väčšinou prejaví najskôr na jednom oku a až neskôr na druhom.

Diagnostika je založená na tonometrii (meranie NOT) a gonioskopickom vyšetrení. Toto vyšetrenie umožní pomocou špeciálnej šošovky prehliadnuť iridokorneálny uhol a tým aj štruktúry zodpovedné za filtráciu komorového moku. Podľa stupňa poškodenia je možné nález klasifikovať na stupeň 1-5, pričom stupeň 1 je najmiernejšie poškodenie a stupeň 5 najťažšie ( v niektorých krajinách sa ale vyhodnocuje len či je pes postihnutý alebo nie, stupne postihnutia sa neurčujú). Väčšina oftalmológov v Anglicku sa zhoduje na tom, že na zistenie primárneho glaukomu stačí jediné vyšetrenie za život psa.

Toto vyšetrenie pomáha odhaliť aj psov s postihnutím očí, ktorí ešte nemajú vyvinuté klinické príznaky, poprípade majú klinické príznaky len na jednom oku a začať tak s liečbou, ktorá by ochorenie spomalila a prípadne zabránila úplnemu oslepnutiu postihnutého jedinca, pretože neliečený glaukom končí vždy slepotou a výraznou bolestivosťou oka.

Liečba primárneho glaukomu je  udržovacia, primárny glaukom sa nedá vyliečiť.  Spočíva v aplikácii liekov znižujúcich tvorbu komorového moku a znižujúcich NOT. Cieľom je spomaliť rozvoj glaukomatóznych zmien na oku a snaha zachovať zrak. Niektorí pacienti ale na liečbu reagujú len minimálne.

U zvierat, ktoré nereagujú na medikamentóznu liečbu, je možné pristúpiť k chirurgickému  riešeniu. Robia sa buď zákroky, ktoré pomôžu zvýšiť odtok komorového moku, prípadne zákroky znižujúce tvorbu moku (cyklodeštrukcia). Cyklodeštrukcia je indikovaná v prípadoch, keď samotná medikamentózna liečba nestačí na kontrolu primárneho glaukomu, ale oko má ešte potenciál zachovania zraku, alebo v prípade slepých očí na uľavenie od bolesti, keď majiteľ nesúhlasí s chirurgickým odstránením oka.

V prípadoch, keď dôjde k oslepnutiu a pacient trpí výraznými bolesťami, je doporučiteľné očný bulbus chirurgicky odstrániť a tým psovi zmierniť utrpenie.

Táto forma glaukomu je najhoršia dedičná choroba očí, akú môže pes dostať (končí oslepnutím a bolesťou) takže sa domnievame, že najbezpečnejšia rada je, vyhnúť sa chovaniu na rodičoch, súrodencoch a odchovoch od postihnutých, aj keby mali dotyčné zvieratá normálne uhly. Nie je to populárne, ale nikto by nechcel byť zodpovedný za produkovanie postihnutých psov chovaním na líniách spojených s postihnutými. Tí, ktorí to riskujú, budú vinní za rozširovanie choroby v plemene.

zdroj: Kotman J, Raušer P, Kecová H 2003: Veterinární oftalmologie. Noviko a. s., Brno

< Predch		Ďalej >