Čo je to epilepsia?

I keď je epilepsia známa už niekoľko tisícročí, predsa však ani v súčasnosti neexistuje jednotná, komplexne výstižná a definitívna definícia epilepsie. Najnovšia definícia hovorí, že epilepsie sú súhrnným označením tých chorôb, ktorých spoločným prejavom je opakovaný výskyt nevyprovokovaných epileptických záchvatov, ktoré sú klinickou manifestáciou prechodne zmenenej aktivity neurónov mozgovej kôry.

Bežne sa hovorí, že epilepsia je chronické ochorenie mozgu, prejavujúce sa pravidelnými alebo nepravidelnými kŕčovými stavmi – epileptickými záchvatmi, ktoré môžu mať rozličný priebeh. Podobne, ako v humánnej neurológii, i vo veterinárnej epileptológii rozoznávame niekoľko základných druhov epileptických záchvatov, hlavne podľa typu kŕčov.

Je však potrebné zdôrazniť, že nie každý epileptický záchvat sa musí manifestovať kŕčovým stavom.

Ako a prečo vzniká?

O vzniku a príčinách epileptických záchvatov sa vedú i v súčasnosti rozsiahle diskusie. Aj napriek veľmi dokonalej diagnostickej technike a vysokej úrovne lekárskej vedy a súčasnej humánnej epileptológii nie je možné ani v súčasnosti exaktne a jednoznačne formulovať príčiny a mechanizmy vzniku epileptického ochorenia. Existujú viaceré hypotézy a teórie epileptogenézy, no presnú príčinu nie je možné vždy definovať.

Je známe, že pri epileptickom záchvate vznikajú bioelektrické výboje v určitých častiach mozgu. Tieto sa potom šíria do mozgovej kôry a vyvolávajú generalizovaný kŕčový stav. V poslednom období je snaha objasniť príčiny vzniku epilepsií na molekulárnej úrovni, s orientáciou na neuronálne membrány.

Reakcia jednotlivých organizmov na vznik a priebeh epileptických záchvatov je rôzna a závisí ako na vyvolávajúcich podnetoch, tak i na ich odozve v organizme.

Ide len o dedičné ochorenie?

Pokiaľ ide o dedičné predispozície pre vznik epilepsie z pohľadu jednotlivých plemien psov, uvádza sa, že geneticky najviac „zaťažené“ sú tieto plemená: pudel, maltézsky psík, yorkshire terrier, bradáč, labrador, kokeršpaniel, ako aj krížence týchto plemien. V rámci jednotlivých plemien epilepsia sa častejšie zisťuje u samčieho pohlavia.

Aký je rozdiel medzi epilepsiou psa a človeka?

Aj keď ide o kvalitatívne rozdielne organizmy, nachádzajúce sa na rôznych stupňoch biologickej pyramídy, predsa však, pokiaľ ide o epilepsiu, existuje tu určitá zjavná podobnosť medzi epilepsiou psa a človeka, pokiaľ ide o známe príčiny vzniku ochorenia a zvlášť jeho klinickú manifestáciu epileptických záchvatov, ich typ a priebeh.

Táto podobnosť sa využíva pri odskúšaní nových antiepileptík v modelových pokusoch na psoch a súčasne jasne naznačuje, že by bolo vhodné a prospešné určiť spoločné body humánnej a veterinárnej epileptológie a orientovať týmto smerom spoločný epileptologický výskum, keďže existujú určité konkrétne poznatky o zdravotných poruchách u psov, ktorých majitelia majú epilepsiu, ako aj o reakciách psov na blížiaci sa epileptický záchvat u človeka.

AJ EPILEPSIA PSOV SA DÁ ZVLÁDNUŤ!

I keď sa vo svetových štatistikách uvádza, že výskyt epilepsie u psov sa pohybuje v rozpätí od 0,5 do 5,7 %, zdá sa, že skutočná incidencia tohto ochorenia bude vyššia. Pôsobia tu totiž dva závažné faktory:
Ochorenie začína veľmi nenápadne a zväčša uniká pozornosti chovateľa. Chovatelia psov v mnohých prípadoch nemajú dostatočné poznatky o epilepsii a tak ju zaevidujú iba vtedy, ak sa prezentuje výraznými príznakmi.

Epilepsia je ochorenie centrálneho nervového systému – mozgu prejavujúce sa obyčajne kŕčovými záchvatmi jednotlivých častí tela, alebo celého tela, rôznej sily a dĺžky trvania. U psov sa môže vyskytovať bez ohľadu na plemeno, pohlavie a vek a môže sa prenášať i na potomstvo. Môže byť vrodená alebo získaná. Príčina vzniku epilepsie je obyčajne neznáma a ťažko zistiteľná. Známou predispozíciou pre jej vznik okrem traumatických poranení lebky môžu byť i rôzne stresy.

Keďže ochorenie sa začína zväčša úplne nenápadne, chovateľ nepostrehne jeho začiatok a zaeviduje ho až v jeho pokročilom štádiu pri vzniku výrazných kŕčových záchvatov a pri ich opakovaní.

Pri epilepsii rozoznávame 3 fázy:

• aura
• epileptický záchvat
• pozáchvatové obdobie

Aura – predzvesť záchvatu, je obdobie pred vznikom samotného nervového záchvatu. Trvá väčšinou niekoľko minút až hodín. Prezentuje sa rôznymi psychosomatickými prejavmi, zmenami správania sa. Pes môže byť nekľudný, môže skuvíňať, je dezorientovaný, apatický, bojazlivý až ustrašený, môže vyhľadávať samotu, neprijímať krmivo, nereagovať na zavolanie, môže zvracať a pod.

Epileptický záchvat – nasleduje po aure. Prichádza náhle a prejavuje sa hlavne poruchou motoriky, vo forme rôznych kŕčov ale aj poruchami či stratou vedomia. Môže postihnúť niektoré časti tela ( hlavu a krk, končatiny ) alebo celé telo. Trvá rôzne dlho, obyčajne 2 až 5 minút. Ak záchvat trvá dlhšie ako 30 minút a je spojený s poruchou vedomia, stav začína byť veľmi vážny, pretože môžu byt postupne „vyradené“ určité mozgové funkcie.

Pozáchvatové obdobie – trvá rôzne dlho, tým dlhšie, čím drastickejší a dlhší je epileptický záchvat. V tomto období pes môže vykazovať známky dezorientácie, poruchy pohybu, prechodnú slepotu, parézy, smäd, hlad, môže sa uňho dostaviť pomočenie, defekácia, môže byť apatický ale aj agresívny. Niekedy môže zvracať, u niektorých psov sa môže prejaviť zvýšená pohyblivosť.

Liečba epilepsie

Pokiaľ ide o liečbu epilepsie, existuje u nás nesprávna zásada, že ak je záchvatov málo, netreba psa liečiť, ak je záchvatov veľa, treba psa utratiť. 
Treba si uvedomiť, že epilepsiu, tak ako každé iné ochorenie je možné liečiť a čím skôr sa s liečbou začne, tým lepšie sú terapeutické výsledky. To potvrdzujú i naše skúsenosti pri liečbe epilepsie psov použitím nových, účinných antiepileptík z humánnej medicíny, nakoľko momentálne vo veterinárnej medicíne neexistuje (!) žiaden liek určený na liečbu tohto ochorenia. Túto možnosť by mal využiť každý chovateľ psa, u ktorého sa objavilo toto nepríjemné ale nie neliečiteľné ochorenie.

MVDr. Skalka Jozef

zdroj:
www.rvc.ac.uk
www.canineepilepsy.co.uk