Plesňové (správnejšie "hubové") kožné ochorenia sú nepríjemným zdravotným problémom ako u ľudí, tak u zvierat, a nezriedka aj problémom spoločného spolunažívania. Huby, ktoré sú schopné vegetovat na tkanivách kože tvoria osobitnú skupinu, nazývanú dermatofyta. Medzi nimi sú druhy, ktoré častejšie parazitujú u človeka, iné častejšie u zvierat, ale ostrá hranica medzi nimi neexistuje a môže dôjsť k vzájomnému nakazeniu. Najčastejšie sa kožné huby zaznamenávajú na jedincoch s citlivejšie pleťou, napríklad na deťoch, respektíve mláďat zvierat, mládeži v puberte alebo ženách.

Vonkajšie príznaky plesňového ochorenia bývajú väčšinou opísané ako typické kruhovité zmeny na koži. Skúsenosť učí, že v súčasnosti sa plesne prejavujú rôzne, od drobných šupinek cez spomínané guľaté ložiská až po vystouple mladistvé bradavice. Popísať všetky formy ich príznakov je veľmi ťažké.

Podľa dlhodobých skúseností sa aktuálnym problémom súčasnosti najmä v mestskom prostredí stáva hubovité ochorenie druhu Microsporum canis. Najčastejším zdrojom nákazy sú v posledných rokoch bezprizorné túlavé mačiatka. Súcitní záchranári a dvoj a štvornohí príslušníci ich rodiny bývajú obyčajne prvými postihnutými. Na podobný podozrivý kontakt je preto v prípade ťažkostí potrebné upozorniť aj ošetrujúceho lekára. Riziko prenosu sa podstatne zníži prehliadkou nájdeného zvieraťa vo veterinárnej ordinácii, doplnenú o vyšetrenia v mykologickom laboratóriu, a to i v prípade, keď zviera nemá viditeľné kožné ochorenia. Zárodky húb môže totiž infikovaný jedinec prenášať aj na srsti, a to napriek tomu, že sa jeho koža na pohľad zdá zdanlivo zdravá.

Druhým častým problémom sú ochorenia spôsobené hubami rodu Trichophyton. Zdrojom nákazy bývajú hlodavce a ochorenie často postihuje psov - myšiarov. Kožné zmeny sú v tomto prípade lokalizované väčšinou v oblasti nosa a tlamy.

Plesňové kožné ochorenia sú nepríjemné nielen z estetického hľadiska, ale predovšetkým mimoriadnu úpornosťou s potrebou dlhodobej každodennej liečby a tiež dlhodobým pretrvávaním zárodkov (spór) v prostredí bytu (v prachu, textíliách apod). Z kože chorého zvieraťa alebo človeka sa ich milióny sypú do okolia doslova ako zo soľničky. Zárodky v prostredí tu prežívajú až rok a môžu kedykoľvek znovu nakaziť zviera i človeka. Odolávajú, okrem špeciálnych prípravkov (napríklad protipliesňové SAVO) väčšine bežných dezinfekčných prostriedkov. Sú citlivé iba na teplotu vyššiu 50 ° C (vytváranie).

Na prevenciu a liečbu plesňových kožných ochorení u domácich zvierat je vhodné dodržiavať aspoň nasledujúce desatoro:

1. po každom kontakte so zvieraťom si dôkladne umyť ruky,
2. v prostredí, v ktorom sa chorý pes alebo mačka pohybujú, často luxovat výkonným vysávačom nevířícím prach a odpad likvidovať ako v bode 5,
3. v pelechu zvieraťa používať len provizórne podložky, ktoré môže likvidovať,
4. zabrániť styku s chorými zvieratami, najmä deťom a ostatným zvieratám,
5. pred prvým ošetrením ostrihať okolí ložísk a odstrániť šupiny a chrasty - túto akciu, rovnako ako každé vyčesávanie srsti, vykonávať nad omyvatelnou podložkou (tác vanička) a vyčesaný srsť a kožné šupiny dezinfikovať spařením horúcou vodou (event. spálením), podobne ako použité kefy, prípravky apod Zásadne pracovať v gumených rukaviciach,
6. nezabudnete na neprerušovanú každodennú liečbu zvieraťa podľa návodu ošetrujúceho veterinárneho lekára po dobu najmenej 6 - 8 týždňov, ani pri Očividný vyhojení,
7. po skončení liečby je potrebné absolvovať kontrolné stery liečeného zvieraťa, prípadne jeho okolia v mykologické laboratóriu na prítomnosť plesní,
8. priebežne kontrolovať a likvidovať výskyt vonkajších parazitov (hlavne bĺch), pretože môžu prenášať spóry plesní,
9. vzhľadom na možnosti prenosu kožných plesní aj z človeka na zvieratá odborne liečiť prípadné ochorenie ľudí,
10. na výstavách zvierat používať výhradne vlastné pomôcky na ošetrenie zvierat, dodržiavať hygienické opatrenia pri hodnotení zvierat a pri ošetrení výstavných zariadení.

autor: MVDr. Hana Kinská