Aujeszkého choroba (ACH) alebo pseudobesnota je infekčné vírusové ochorenie, ktoré po prvýkrát opísal v roku 1902 profesor Aujeszky v Maďarsku u hovädzieho dobytka. V zozname chorôb OIE je zaradená na list B medzi choroby spoločné pre viac druhov zvierat.

ACH je celosvetovo rozšírené ochorenie a vyskytuje sa na všetkých kontinentoch. Ani v Európe nedošlo zatiaľ v celom rade krajín aj napriek výraznej snahe všetkých chovateľskej vyspelých štátov k eliminácii tejto choroby. Napríklad v susednom Poľsku bolo v roku 2003 zaznamenaných 17 ohnísk a na Slovensku bolo hlásených celkom sedem ohnísk.

V súčasnosti sú rozhodnutím Európskej komisie z marca 2004 v rámci EÚ za územie bez výskytu ACH považované Česká republika, Cyprus, Rakúsko, Nemecko, Dánsko, Fínsko , Luxembursko, Švédsko, Veľká Británia a väčšina provincií Francúzska.

Česká republika vykonala úspešný ozdravovací program a od roku 1988 je podľa kritérií OIE možné považovať za krajinu bez výskytu ACH. To však neznamená, že hrozba tohto ochorenia pominula, čo potvrdzuje výskyt jedného ohniska v tomto roku. Preto by sme radi v tomto článku pripomenuli základné fakty o tejto chorobe a pokúsili sa definovať súčasné problémy pri ochrane našich chovov pred ACH.

Etiológia

Originátorom Aujeszkého choroby je alfaherpesvirus, obalený DNA vírus čeľade Herpesviridae, ktorý má afinitu k nervovej sústave a dýchaciemu ústrojenstvu. Vo vonkajšom prostredí (pH 5 - 9) je pomerne rezistentná. Pri dozrievaní  jatočného mäsa a jeho lakovaním nemožno teda počítať s bezpečnou inaktiváciou vírusu. Jatočné mäso uchovávané pri 4 ° C môže obsahovať vírus 5 - 7 mesiacov, v pľúcach sa vírus pri izbovej teplote udrží šesť týždňov, v moči pri 4 ° C niekoľko mesiacov, v hnoji však neprežíva viac ako 2 - 3 dni. Na sene, slame, obilninách, dreve a iných predmetoch prežíva vírus v zime (-8 ° C) 15 - 40 dní, na jar (16 ° C) a v lete (24 ° C) 5 - 15 dní.

Epizootiológia

Rezervoár vírusu ACH sú ošípané, ktoré sú k vírusu náchylné pri všetkých spôsoboch kontaktu s vírusom. Rozmnoženie vírusu v organizme ošípaných nemusia sprevádzať klinické príznaky. Všeobecne platí pravidlo, že čím sú ošípané pri infekcii mladšie, tým výraznejšie u nich ochorenie prebieha. U dospelých ošípaných preto môže ochorenie prebiehať nenápadne, bez výrazných klinických príznakov. Existujú i latentné infekcie, keď vírus prežíva v gangliách veľkých hlavových nervov. Ošípané sú zdrojom infekcie pre ostatné druhy zvierat, u ktorých sa ochorenie vždy manifestuje a končí letálne. Jedná sa predovšetkým o hovädzí dobytok, ovce, kozy, psy, mačky a kožušinové zvieratá. Prirodzený výskyt ACH u koní je pomerne zriedkavý a u chrípky zatiaľ nebol pozorovaný. Z voľne žijúcich zvierat sa ACH vyskytla u potkanov, myší, líšok, divokých prasiat, sŕn, jeleňov, medveďov a zajacov. Človek na infekciu nie je vnímavý.

ACH sa vyskytuje vo forme epidémie, enzootií  alebo sporadických prípadov. U ošípaných prevládajú enzootie. V chove trvá niekoľko týždňov až mesiacov. Po vymiznutí klinických príznakov sa môže infekcia v chove udržiavať vo forme inaparentných infekcií. K prenosu infekcie dochádza vďaka relatívne vysokej stabilite vírusu vo vonkajšom prostredí ako priamo pri kontakte s chorým zvieraťom, ako aj nepriamo prostredníctvom kŕmenia, pomôcok, odevov, dopravných prostriedkov apod. Pri uzatvorení chovu a dodržaní protinákazových opatrení sa nákaza spravidla lokalizuje na jeden chov a nemá tendenciu sa rýchlo šíriť do susedných chovov ako napríklad mor ošípaných.

Klinické príznaky

Klinické príznaky sú veľmi rôznorodé a závisí od druhu zvieraťa a na jeho vek. U ošípaných sa ochorenie prejavuje predovšetkým príznakmi postihnutia centrálneho nervového systému, respiračného traktu a aborty. U ďalších druhov zvierat sa prejavuje predovšetkým postihnutím centrálneho nervového systému, ktoré je manifestované neznesiteľným svrbením. Podľa týchto príznakov sa môžeme stretnúť i s označením tejto choroby ako "diabolské svrbenie".

Diagnostika

Diagnostika sa vykonáva na základe epidemiologického vyhodnotenia situácie, klinických príznakov, patologicko-anatomického a laboratórneho vyšetrenia. Pitevný nález je nevýrazný. Zisťujú sa zápalové zmeny mozgových blán, zápaly nosovej sliznice, hltana, nekrotické ložiská v tonzilách, hemorágie v kôre obličiek, edém pľúc a intersticiálna pneumónia.

V rámci laboratórneho vyšetrenia sa vykonáva priame preukázanie vírusu (izolácia vírusu na tkanivových kultúrach, PCR) alebo nepriame preukázanie vírusu sérologickým vyšetrením na prítomnosť špecifických protilátok v krvnom sére. Pri očkovaní deletovanými markrovými vakcínami je možné sérologickým vyšetrením odlíšiť postvakcinačné a postinfekčné protilátky.

Diferenciálna diagnostika

Diferenciálne diagnosticky je nutné brať do úvahy všetky choroby a ochorenia, ktoré sa prejavujú predovšetkým nervovými príznakmi. Jedná sa najmä o klasický mor ošípaných, streptokokovú meningoencefalitídu, klobúkové choroby, brucelózu, parvovirózu, leptospirózu, kolienterotoxemie, hemoglutinačný vírus encefalitídy ošípaných, Glässerovu chorobu, edémovou chorobu, besnotu, hypoglykémiu, otravu soľou, arzénom alebo olovom.

Aujeszkého choroba a pes

Príznaky choroby: Podobné ako u besnoty (nepokoj, slinotok). Súčasne nadmerné škrabanie, najmä na hlave.
Možnosť nákazy: Ochorenie prostredníctvom nakazeného surového bravčového mäsa. Pes sa môže nakaziť aj v oblastiach, kde sa pohybuje čierna zver, a to z jej výkalov.
Šance na uzdravenie: Žiadne. Choroba musí byť ukončená uspatím psa.
Prevencia: Očkovacia vakcína pre psov neexistuje.Tepelná úprava bravčového mäsa však zabíja pôvodcu choroby.Preto podávajte nie surové, ale vždy len dôkladne prevarené bravčové mäso.

Nákazová situácia ACH je v súčasnosti v chove veľmi priaznivá a ojedinelé zachytenie pozitívneho nálezu svedčí o účinnom monitoringu tejto nákazy. Napriek tomu je so zreteľom na zdravotnú situáciu v okolitých štátoch a možnú cirkuláciu vírusu v populácii diviakov potrebné zachovať epidemiologickú bdelosť a naďalej monitorovať a vyhodnocovať aktuálnu situáciu. Rovnako je potrebné dbať na prísne dodržiavanie všetkých protinákazových opatrení, a to nielen vo veľkochovoch, ale aj v drobnochove. Ako ukazuje tento prípad, práve drobnochov môže byť veľkým rizikom pre vznik a šírenie chorôb, ktoré sú v našej republike eliminované. Musí však byť snahou veterinárnej i poľnohospodárskej praxe, aby priaznivá situácia, ktorá je u nás, zostala zachovaná aj naďalej.

Literatúra:

1. OIE Manual of Diagnostic Tests and Vaccines for Terrestrial Animals 2004.
2. OIE Terrestrial Animal Health Code 2003.
3. Commission Decision 2004/320/EC of 31 March 2004 amending Decisions 93/52/EEC, 2001/618/EC and 2003/467/EC as regards the status of acceding countries with regard to brucellosis (B. melitensis), Aujezsky's disease, enzoonotic bovine leukosis, bovine brucellosis and tuberculosis and of France with regard to Aujeszky's disease.
4. Vrtiak J., Hejlíček K. a kol. Špeciálna epizootológia 2. Bratislava; Príroda, 1986:357-375.
5. Taylor D. J. Pig Diseases. 6th ed. St Edmundsbury; St Edmundsbury Press, 1995:312-323.

autor: MVDr. Petr Šatrán, PhD.