Aujeszkého choroba (ACH) alebo pseudobesnota je infekčné vírusové ochorenie, ktoré po prvýkrát opísal v roku 1902 profesor Aujeszky v Maďarsku u hovädzieho dobytka. V zozname chorôb OIE je zaradená na list B medzi choroby spoločné pre viac druhov zvierat.

ACH je celosvetovo rozšírené ochorenie a vyskytuje sa na všetkých kontinentoch. Ani v Európe nedošlo zatiaľ v celom rade krajín aj napriek výraznej snahe všetkých chovateľskej vyspelých štátov k eliminácii tejto choroby. Napríklad v susednom Poľsku bolo v roku 2003 zaznamenaných 17 ohnísk a na Slovensku bolo hlásených celkom sedem ohnísk.

V súčasnosti sú rozhodnutím Európskej komisie z marca 2004 v rámci EÚ za územie bez výskytu ACH považované Česká republika, Cyprus, Rakúsko, Nemecko, Dánsko, Fínsko , Luxembursko, Švédsko, Veľká Británia a väčšina provincií Francúzska.

Česká republika vykonala úspešný ozdravovací program a od roku 1988 je podľa kritérií OIE možné považovať za krajinu bez výskytu ACH. To však neznamená, že hrozba tohto ochorenia pominula, čo potvrdzuje výskyt jedného ohniska v tomto roku. Preto by sme radi v tomto článku pripomenuli základné fakty o tejto chorobe a pokúsili sa definovať súčasné problémy pri ochrane našich chovov pred ACH.

Pôvod

Besnota je akútna vírusová nákaza teplokrvných živočíchov, ktorá je zo zvierat prenosná aj na človeka. Toto onemocnenie postihuje predovšetkým centrálnu nervovú sústavu a je smrteľné. Besnota je rozšírená po celom svete, a napriek zákonom ustanovenej plošnej vakcinácii psov sa u nás darí nákazu obmedziť len veľmi pomaly.

Spôsob nákazy

Vírus sa u nemocného zvieraťa vyskytuje predovšetkým v mozgu a mieche, ďalej v slinných žľazách a slinách. Najčastejšie dochádza k prenosu choroby pohryznutím nakazeného zvieraťa. V prírode môžu byť zdrojom besnoty líšky, jazvece, srnce a ďalšie, voľne žijúce zvieratá. Z domácich zvierat potom najčastejšie rozširujú besnotu túlavé psy a mačky.

Pôvod

Giardióza je onemocnenie, ktoré spôsobuje prvok Giardia intestinalis. Vyskytuje sa na celom svete, najviac bývajú touto chorobou postihnuté šteňatá. Táto nemoc sa vyskytuje i u volne žijúcich, nevakcinovaných mačiek a je prenosná na človeka.

Spôsob nákazy

Zdrojom nákazy je vo väčšine prípadov voda a výkaly kontaminovaných zvierat. K nákaze dochádza periorálnou cestou, teda požraním. Požrané cysty sa v tráviacom trakte mení na trofozoity, ktoré potom parazitujú na sliznici tenkého čreva. V hrubom čreve dochádza k opätovnej premene na cysty, ktoré sú vylučované výkalmi, ktoré sú opäť pre okolie infekčné.

Pôvod

Infekčná hepatitída, čiže infekčný zápal pečene či Rubarthova hepatitída je prudké akútne onemocnenie, ktoré je rozšírené po celom svete, ale všade neprebieha rovnako nebezpečne. Vírus, ktorý spôsobuje toto onemocnenie je totožný s vírom líščej encefalitídy (zápal mozgu). V dnešnej dobe je výskyt tohto onemocnenia vďaka očkovaniu skôr ojedinelý.

Spôsob nákazy

Pes sa touto vírusovou infekciou môže nakaziť priamym kontaktom s nakazeným psom alebo kontaktom so sekrétmi nemocného zvieraťa. Vírus infekčnej hepatitídy sa môže množiť aj v mačkách, u tých sa však nemoc nemusí prejaviť a mačka sa tak stáva zdrojom nákazy.

(laryngotracheitída/psincový kašeľ)

Pôvod

Psincový kašeľ je akútne, vysoko infekčné onemocnenie psov. Na jeho vzniku sa väčšinou podieľa niekoľko pôvodcov, z ktorých najčastejším je vírus parainfluenzy (chrípky psov), ďalším je psí adenovírus a bordetella, ktorá však napáda väčšinou organizmus už zasiahnutý vírusom parainfluenzy. Toto onemocnenie postihuje predovšetkým mladých psov, ustajnených vo väčšom počte, odtiaľ teda prívlastok psincový.

Spôsob nákazy

Toto onemocnenie je prenosné vdýchnutím a postihuje hrtan, priedušnice a priedušky. Dochádza k nemu pri kontakte medzi psami.