Farba psa je to prvé, čo si na psovi všimneme a najčastejšie práve ona rozhodne, ktoré šteňa si vo vrhu nový majiteľ vyberie. U čistokrvných psov je žiadúce a nežiadúce zafarbenie dané štandardom plemena. Chovatelia by sa preto mali zaujímať o spôsob, akým sa to dané zafarbenie srsti dedí a ako postupovať v chove, aby sa vyvarovali nemilých chýb. Otázkou dedičnosti farby srsti psa sa zaoberalo množstvo bádateľov, ale bohužiaľ väčšinou nie príliš systematicky.

Za zakladateľa a priekopníka štúdia dedičnosti farieb srsti psa možno považovať Clarence C. Littla, ktorý roku 1957 publikoval dodnes veľmi moderný súhrnný prehľad génov, ktoré sa na farbe srsti podieľa. Clarence C. Little bol akýmsi Julesom Vernom genetiky – aj kedˇ v jeho dobe nebolo mnoho faktorov pôsobiacich zafarbenie srsti dosiaľ známe, predpokladal ich existenciu – a neskoršie výskumy mu dali za pravdu. Jeho označenie jednotlivých alél je veľmi prehľadné a logické a preto ho používame aj my.

Aj keď existuje mnoho plemien psov, ktoré človek zámerne vyšľachtil, patria všetky k jednému živočíšnemu druhu – pes (canis). Úplne logicky preto predpokladáme, že pre celý druh platí, že rovnaké farby sú vyvolávané pôsobením rovnakých génov – napríklad, že čierna farba novofundlanda je spôsobená rovnakými génmi ako čierne zafarbenie pudla, šarpeja, fúzača či šiperky. Žiadne sledovania nenasvedčujú tomu, že by to tak nebolo, ale je samozrejme známe, že niektoré alely sa u všetkých plemien nevyskytujú.

Kým sa pustíme do podrobnejšieho popisu génov pre farby srsti psa, mali by sme si ujasniť jedno: ak hovoríme o farbe psa, musí byť naša reč jasná. Ak povieme hnedý pes, je pes zafarbený vždy na základe hnedého pigmentu so srsťou v rôznom odtieni hnedej (čokoládovej) farby s hnedým (pečeňovým) nosom. Taký pes nemá na svojom tele žiadny čierny pigment, nenájdeme u neho jediný čierny chlp a má aj svetlejšie oko a svetlé pazúriky. Ak hovoríme o žltom psovi, tak myslíme takého psa, ktorý má čierny pigment, teda čierny nos a srsť v rôznych odtieňoch žltej farby – od smotanovej cez pieskovú, zlatú, srnčiu, červenú až po tmavú mahagónovú. Ale pozor! Aj žltý pes môže mať zle vyfarbený nos, takže na prvý pohľad máme dojem, že ide o zafarbenie na podklade hnedéo pigmentu. Potom si ale musíme všimnúť farbu jeho očí a pazúrov a hľadať v srsti náznak čiernej farby, aby sme ho správne identifikovali!

zdroj: vysokoškolská prednáška UVL