Testovacie kríženie používame vtedy, ak chceme rozlíšiť vo svojom chove homozygotných a heterozygotných jedincov. Ak použijeme k tomuto kríženiu niektorého z rodičov, nazývame celý proces spätné kríženie a vzniknutú generáciu označujeme písmenom B (z anglického "backcross").

Najlepšie si celú situáciu ukážeme opät na príklade: Čierna farba je dominantná voči hnedej (s pečeňovým nosom). Ak spojíme čierneho psa BB s hnedou sukou bb, získame F1 celú čiernu, genotypu Bb. V F2 dojde ku vzniku genotypov BB, 2x Bb, bb, pričom jedinci BB a Bb budú opät čierni, ale Bb budou nositeľmi žiadúceho hnedého génu.

Pokiaľ chceme odlíšiť ktoré zvieratá sú nositeľmi (heterozygoti) a ktoré nie (homozygoti), musíme použíť testovacie kríženie s hnedým jedincom, teda recesívnym homozygotom bb. Homozygotne čierny partner s ním totiž môže dať len čiernych potomkov (heterozygoty Bb), ale heterozygotný čierny aj potomkov hnedých.

Nesmieme ale nikdy zabúdať, že tu uvedené počty potomkov sú ideálne, teoretické. V skutočnosti dostaneme rovnaké výsledky až po veľkom počte pokusov dohromady – takže v jednom vrhu môže byť pomer genotypov úplne odlišný od toho, čo jsme Vám tu predviedli. Napríklad žiadúceho hnedého potomka získame trebárs len jedného, alebo môžeme mať naopak celý vrh hnedý.

zdroj: vysokoškolská prednáška UVL