Prvým zákonom genetiky je uniformita („rovnakosť“) v F1 a zhodnosť recipročných krížení.

Vysvetlime si všetko na príklade: rodičia AA a aa spojíme v rodičovskej – parentálnej generácii – P. Získame prvú dcérinnú – filiálnu – generáciu F1. Na základe všetkého, čo jsme si doposiaľ povedali vieme, že pohlavné bunky (gamety) nesú len polovičnú sadu chromozómov, teda pre každý znak len jeden gén z páru. Rodičia produkujú gamety AAaa. Ich všetci potomkovia F1 sú len kombináciou gamety A s gametou a – teda heterozygoti Aa.

Recipročným krížením máme na mysli dve možné kombinácie medzi rodičmi:

• otec A A, matka a a
• otec a a, matka A A

V prípade znakov, ktorých genetický podklad je uložený v jadre bunky (jadrová dedičnosť) platí, že pri recipročnom krížení sú výsledky F1 rovnaké. Napríklad je úplne jedno, či použijeme otca čierneho a matku modrú alebo otca modrého a matku čiernu. U niektorých znakov je ale nositeľom dedičnosti mimojadrová hmota a tak samozrejme táto poučka neplatí. Príkladom, kedy sú výsledky reciprokého kríženia rozdielne, je napríklad odlišný výsledok spojenia veľkej suky s malým psem (šteňatá sú pri narodení väčšie po matke) a malé suky s veľkým psom (šteňatá sú pri pôrode malé po matke). Tiež ak je dedičnosť uložená v pohlavných chromozómoch (je viazaná na pohlavie), sú výsledky recipročnéhoho kríženia odlišné.

Druhým zákonom je štiepenie vlôh v F2 a čistota vlôh.

Rodičia Aa a Aa z prvej filiálnej generácie tvorí gamety AaAa a teda pri ich spojení môžu vzniknúť nielen potomkovia heterozygotní Aa, ale aj homozygotní AA, aa. Došlo k rozštiepeniu nielen potomkov heterozygotných Aa, ale aj homozygotných AA, aa. Došlo k rozštiepeniu genotypu Aa.

Jednotlivé gény prechádzajú do gamiet a tým aj do potomkov v čistej forme – teda buď A alebo a, nemiašajú sa spolu aj keď vonkajší prejav by tomu niekedy nasvedčoval. Pri niektorých telesných znakoch (typické sú farba alebo počet zubov) vykazujú gény tzv. úplnú dominanciu = pokiaľ sú prítomné, vždy sa prejavia. Naopak pri iných znakoch (dĺžka nosa, kvalita srsti) dochádza k tzv. neúplnej dominancii, kedy sa vonkajší prejav génov akosi zmiša. Nejde však nikdy o zmiešanie génov samotných!

Tretí zákon je zákon voľnej kombinovateľnosti vlôh.

J. G. Mendel zistil, že pokiaľ sú jednotlivé gény na rôznych chromozómoch, môžu sa navzájom volne kombinovať.
Spojíme černého psa so sklopeným uchom s hnedou sukou s postaveným uchom. Označme si ich genotypy: pes AAUU, suka aauu. Ich potomkovia F1 budú AaUu – šteňatá čierne so sklopeným uchom. Jedinci F1 tvoria gamety AUAuaUau, ktoré zostavené do tabuľky ukážu, koľko možných kombinácií týchto dvoch génov je možné nájsť.

Tabuľka možných kombinácií v F2:

zdroj: vysokoškolská prednáška UVL