Dedičnosť pohlaví

U samcov je nositeľom rozdielnych pohlavných chromozómov samec – jeho genotyp vyjadrujeme všeobecne AAXY. Gamety, ktoré tvoria, sú teda v ideálnom prípade z 50% Ax a z 50% AY. Samica tvorí 100% gamet AX, pretože jej genotyp je AAXX. Je teda nepochybne otec – plemeník zodpovedný za to, koľko samčích a koľko samičích potomkov sa vo vrhu narodí.

Z chovateľskej praxe i laboratórnych pokusov je známe, že spermie nesúce Y chromozóm, sú slabšie a chúlostivejšie, ako spermie s X chromozómom. Preto akékoľvek metódy, ktoré majú za cieľ ovplyvniť pomer pohlaví narodených potomkov, spočívajú v útokoch na tieto slabšie spermie – buď im pomáhajú v ceste za vajíčkom alebo sa ich naopak snažia pri nej zlikvidovať.

Dedičnosť viazaná na pohlavie – dedičnosť pohlavím podmienená

Pohlavné chromozómy sú tiež nositeľmi génov, ovplyvňujúcich niektoré znaky a vlastnosti. Rodičia nemajú rovnaké genetické založenie (otec XY, matka XX) a preto sú u nich tiež gény uložené v pohlavných chromozómoch nevyskytujú rovnako často.
Na pohlavie sú viazané niektoré dedičné defekty – farbosleposť (u človeka je častá u mužov, ale vzácna u žien), – krvácavosť (častejšia tiež u psov, samcov). Pre chovateľstvo psov má ale väčší význam dedičnosť pohlavím podmienená. Tu sú obidve pohlavia geneticky rovnako založené, ale v ich fenotype sa to zhodne neprejaví – o to je to v praxi horšie a chovateľsky obtiažnejšie.
Klasickým prípadom je výskyt kryptorchismu (strata jedného či oboch semenníkov). Pes kryptorchid je každému ihneď jasný (máme samozrejme na mysli homozygotne založeného jedinca), ale suka rovnakého genotypu nie je nijako nápadná. Pes kryptorchid je z chovu ihneď vyradený, ale rovnako homozygotne kryptorchidná suka krytá výborným psom produkuje po celý život šteňatá heterozygotne založené, na pohľad výborné, ktoré sú nositeľmi tejto vady ďalej a zamoruje nimi chov.

Mimojadrová dedičnosť

Doteraz sme hovorilii o jadrovej dedičnosti, o génoch uložených v chromozómoch jádra bunky. Veľký význam pre chovateľskú prax má ale aj tzv. mimojadrová dedičnosť, kde má rozhodujícu úlohu cytoplazma. Vajíčko má ďaleko väčšie množstvo cytoplazmy ako malá spermia (kde je prakticky len v bičíku). Znamená to, že dedičné faktory prítomné v cytoplazme budú vyvolávať väčšiu podobnosť potomkov s matkou. Tento jav se nazýva matroklinná dedičnosť.
Typickým príkladom matroklinnej dedičnosti je veľkosť narodených šteniat. Ak spojíme suku veľkého plemena so psom malého, budú šteňatá veľké po svojej matke. Suka malého plemena porodí so psom veľkého plemena šteňatá malé, primerané svojej vlastnej veľikosti, ktoré až časom dorastú do väčšej veľkosti.

zdroj: vysokoškolská prednáška UVL