Vlci v prirodzenom prostredí voľnej prírody, zvlášť v dobe rozmnožovania, si veľmi intenzívne bránia svoje teritórium.

To môžeme rozdeliť na tri okruhy:

• domov I. stupňa (nora)
• domov II. stupňa (bezprostredné okolie)
• potravný revír (jeho veľkosť kolísa podľa miestnych podmienok)

Teritoriálne správanie zostalo zachované aj u psa, avšak obmedzuje sa najmä na domov I. a II. stupňa. Teritoriálnu agresivitu uplatňuje pes ako voči príslušníkom svojho druhu, tak voči ľuďom.

Obrana teritória ("stráženie") bolo pravdepodobne jedným z prvých spôsobov využitia psa. Intenzita týchto prejavov je závislá na plemene a výcviku. Vo svojom teritóriu prejavuje pes podstatne vyššie sebavedomie, než aké by prejavoval na území neutrálnom. V tomto prípade je ochotný napadnúť i protivníka objektívne silnejšieho. Pokiaľ je týmto protivníkom pes, spravidla ustupuje, v okamihu, keď sa "votrelec" ocitne za hranicou teritória, "obranca" sa stiahne. Pokiaľ tak neurobí, dôjde spravidla k fyzickému stretu.

I pes si značkuje širší revír, ktorý si však obvykle nebráni. Známe značkovanie močením a trusom má preto význam informatívny ( "bol som tu" ). Často je značkovanie močením a trusom u sebavedomých jedincov sprevádzané hrabaním (medzi prstami sú uložené pachové žľazy takže týmto spôsobom pes zanecháva ďalší výrazný pachový odtlačok).

zdroj: kniha Rogera Abrantesa