Tento okruh bol domestifikáciou psa zasiahnutý snáď najviac. Nielenže pes je od útleho detstva ovplyvňovaný v svojom loveckom chovaní (nesmie naháňať zvieratá, nesmie si všímať domácu hydinu atď.), ale už samotný dedičný základ loveckého chovania je dlhodobým šľachtením zasiahnutý a tieto zmeny sú dedične upevnené. U niektorých plemien je lovecký pud silne utlmený, u niektorých je lovecké chovanie modifikované (napr. vystavovanie u vyžlí, štvanie bez priblíženia ku koristi u chrtov) alebo presmerované (špecializácia na pernatú zver). Lovecké chovanie smeruje k zaisteniu potravy pre jedinca i skupinu.

Obranné správanie sa týka hlavne teritória. Úplná väčšina psov bez ohľadu na plemeno má silne zachovaný zmysel pre obranu teritória. I veľmi drobný pes sa preto spravidla pokúša brániť svoje teritórium aj proti podstatne väčšiemu votrelcovi. Je to aj v prípade kojacej suky. V týchto prípadoch sa obranné správanie veľmi podobá útoku a pes prejavuje súčasne agresivitu a dominantnosť.

Obranné správanie však môže byť aj reakcia na útok. Obranné správanie je ako únikové správanie, ako stresová reakcia po útoku alebo hrozbe. Rozdiel medzi obranným správaním a útekom je ten, že zatiaľ čo pri úniku a úteku sa pes konfliktu priamo vyhýba, pri obrannom správaní aktívne vstupuje do konfliktu, buď tým, že sa vyhýba útoku súpera alebo že v reakcii na ohrozenie zaútočí. Obranné správanie je teda často  kombináciou podriadeneckého a agresívneho správania.

zdroj: kniha Rogera Abrantesa

Sexuálne správanie smeruje k produkcii potomkov a tím k zachovaniu rodu. Rozmnožovať sa, znamená predávať 50% svojich génov a preto sexuálne správanie hrá dôležitú úlohu vo vývoji druhov. Patrí sem výber partnera, párenie a starostlivosť o mláďatá. Do všetkých týchto činností psovi výrazne zasahuje človek.

U psov je sexuálne správanie vyvolané hormonálnou zmenou suky. Táto zmena sa nazýva ruja /háranie/ a pripravuje suku na rozmnožovanie. Feromóny spôsobujú charakteristický pach suky a ten vyvoláva sexuálne správanie psa. Behom ruje sa pes a suka normálne vítajú, ale vyzerajú viac rozrušene.

Sem patria všetky prejavy a aktivity, ktoré upevňujú a upravujú vzťahy a spoluprácu vnútri svorky. Umenie rozoznať a schopnosť posúdiť signály, ktoré pes dáva, je pre psovoda nesmierne dôležité. Aj v prípade, že pes slúži ako spoločník, sú k bezkonfliktnému spolužitiu nutné základné znalosti prejavov psa. Pokiaľ má pes vykonávať často veľmi náročné činnosti, ku ktorým smeruje výcvik, a kvalitne spolupracovať so psovodom, musí vzájomný vzťah psa a psovoda fungovať úplne perfektne. Toho však bez znalosti sociálnych prejavov psa dosiahnuť nemožno. Najdôležitejšie sociálne prejavy psa sú:

• teritoriálne správanie
• udržiavanie individuálnej a max. vzdialenosti, udržiavanie hierarchického usporiadania
• imponovanie
• protestné správanie
• podriadené správanie
• priateľský kontakt
• neutrálny kontakt
• hra
• emócie

Vlci v prirodzenom prostredí voľnej prírody, zvlášť v dobe rozmnožovania, si veľmi intenzívne bránia svoje teritórium.

To môžeme rozdeliť na tri okruhy:

• domov I. stupňa (nora)
• domov II. stupňa (bezprostredné okolie)
• potravný revír (jeho veľkosť kolísa podľa miestnych podmienok)

Teritoriálne správanie zostalo zachované aj u psa, avšak obmedzuje sa najmä na domov I. a II. stupňa. Teritoriálnu agresivitu uplatňuje pes ako voči príslušníkom svojho druhu, tak voči ľuďom.