Rovnako ako u ľudí aj u psov v posledných rokoch neustále narastá počet alergických ochorení. Jedná sa o ochorenie imunitného systému, kedy organizmus neprimerane reaguje na antigény z prostredia, ktoré nás bežne obklopujú. Antigény vyvolávajúce alergické reakcie nazývame alergény. Medzi najčastejšie alergény u psov patrí peľ rôznych rastlín, roztoče, plesne, šupiny odlupující sa z kože rôznych druhov zvierat a vtákov (vrátane kožných buniek ľudí alebo iných psov), domáci prach, dym, niektoré lieky a chemikálie. Pre psy môžu byť alergénom i niektoré zložky potravy (najčastejšie určité druhy mäsa a mliečne výrobky) alebo hmyzie antigény (psy bývajú napríklad veľmi často alergickí na blšie sliny).
Hoci je známe mnohé o mechanizmoch priebehu alergických reakcií, zatiaľ sa nevie, čo vlastne zapríčiňuje ich vznik. Častý výskyt týchto ochorení však môžeme dať do súvislosti s genetickými faktormi a so stavom nášho životného prostredia. Alergie u ľudí či u zvierat tak môžeme zaradiť medzi civilizačné choroby.
Veľký vplyv na rozvoj alergických reakcií má aj hormonálny stav organizmu. Je štatisticky dokázané, že najčastejšie sa alergické ochorenia u psov prvýkrát objavujú medzi prvým a druhým rokom života, tj krátko po dosiahnutí pohlavnej dospelosti. Niektoré alergie u súk tiež súvisia s poruchami ich sexuálneho cyklu. Veľkou mierou tiež ovplyvňuje alergické ochorenia u psov oboch pohlaví kastrácia (väčšinou v pozitívnom, niekedy však aj v negatívnom zmysle). Na rad alergií však hormonálny stav organizmu ani vek zvieraťa nemá vplyv. Tieto ochorenia môžu vzniknúť kedykoľvek, tj aj u starších zvierat.
Najčastejšie sa u psov stretávame s kožnými alergiami, ktoré sa prejavujú svrbivými zmenami na rôznych miestach povrchu tela v závislosti na druhu spôsobujú alergiu. Tieto kožné alergie patria u psov medzi ďaleko najčastejšie kožné problémy. Veľmi často sa tiež vyskytujú alergické zmeny na očných spojivkách a ektoparazitné na zvukovode. Na rozdiel od ľudí je u psov relatívne vzácnejší výskyt alergických ochorení na dýchacích cestách, hoci aj tu ich počet neustále narastá.
Tieto ochorenia sa môžu prejavovať na rôznych častiach dýchacieho systému. Jednou z menej závažných lokalizácií je alergické poškodenie nosovej sliznice, tzv alergická nádcha. U psov nie je zatiaľ príliš častá, a preto nie je doteraz v odbornej literatúre popisovaná do všetkých podrobností. Rozvoj tohto ochorenia je podmienený kontaktom s vyvolávajúcim alergénom, napríklad nové postele, koberec, nábytok, čistiace prostriedky v domácnosti, cigaretový dym, prach, rastlinný peľ.
Alergická nádcha sa prejavuje kýchaním a priehľadným vodnatým výtokom z nosa, ktorý sa vplyvom sekundárnych komplikácií môže meniť v hlienovitý až hnisavý. Jednoznačná diagnostika tejto choroby je založená na pomerne náročnej metóde biopsie nosovej sliznice. Preto by sme sa mali snažiť určiť čo najpresnejšie diagnózu na základe klinických príznakov a súvislosti ťažkostí so súčasným alebo nedávnym stykom s určitou alergizujúcou látkou. Liečba alergického zápalu nosovej dutiny spočíva najmä v odstránení kontaktu s vyvolávajúcim alergénom (v rámci našich možností) a v krátkodobom alebo dlhodobom podávaní protialergických liekov (antihistaminiká a kortikosteroidy). Ak organizmus zvieraťa na túto liečbu rýchlo a spoľahlivo odpovie, je prognóza alergickej nádchy relatívne dobrá.
Ďaleko závažnejším ochorením je alergický zápal priedušiek (tzv alergická bronchitída). Táto choroba je charakterizovaná zúžením dýchacích ciest, ktoré je spôsobené hromadením hlienu a zápalového sekrétu v prieduškách, reflexným stiahnutím hladkej svaloviny priedušiek a akumulovaním zápalových buniek vnútri sliznice dýchacích ciest. Psy bývajú týmto ochorením postihnutí častejšie v mladom a strednom veku. Alergická bronchitída je spôsobená nadmernou imunitnou reakciou na vdychované alergény. Bohužiaľ sa však často vyvolávajúci antigén u zvierat nepodarí identifikovať.
Klinicky sa toto ochorenie najčastejšie prejavuje dráždivým kašľom, ktorý v niektorých prípadoch môže prechádzať až do záchvatu dusenia. Pri dýchaní takto chorého psa môžeme niekedy na diaľku obyčajným uchom počuť piskavý alebo sípavý šelest. Diagnostika tejto choroby je tiež pomerne zložitá. Spočíva predovšetkým v prevedení kvalitných röntgenových snímok hrudníka, kde môžeme nájsť zvýraznenie steny jednotlivých drobných priedušiek a často preplneniu pľúc vzduchom v dôsledku nedostatočnej vydychovacej schopnosti postihnutého zvieraťa. Zložitejšími metódami sú potom bronchoskopie alebo tzv transtracheálna laváž, spočívajúca vo výplachu dýchacích ciest fyziologickým roztokom a následným laboratórnym a mikroskopickým vyšetrením získaného výplašku. Niekedy nám k diagnostike môže prispieť aj odber krvi a stanovenie krvného obrazu. Na zistenie možných vyvolávajúcich alergénov možno využiť aj alergické kožné testy. Nie vždy však tieto metódy prinesú veterinárnemu lekárovi jednoznačný diagnostický záver.
Alergická bronchitída sa niekedy veľmi ťažko odlišuje od napadnutia zvieraťa pľúcnymi červami. Podobné príznaky môže mať aj včasná infekcia škrkavkami počas migrácie ich lariev cez pľúcne tkanivo a dýchacie cesty.
Liečba alergického zápalu priedušiek závisí od závažnosti klinických príznakov. Pri akútnej dychovej tiesni je potrebné okamžité intravenózne podávanie príslušných liekov a prípadne potreba pripojenia zvieraťa na kyslíkový prístroj. Následná liečba vyžaduje dlhodobé podávanie protialergických liekov v kombinácii s liekmi napomáhajúcimi udržiavať priedušky v rozšírenom stave. Klinické príznaky sa väčšinou dajú pomerne dobre za pomoci liekov potláčať, ale úplné vyliečenie nebýva možné bez odstránenie vyvolávajúcej príčiny.
Alergická bronchitída môže často prejsť do tzv chronickej bronchitídy, charakterizovanej nezvratnými zmenami na dýchacích cestách v podobe zväzivovatenia sliznice, nahromadenia hlienov a chronického zápalu. Komplikáciou chronickej bronchitídy môže byť niekedy aj trvalé rozšírenie väčšiny alebo len časti dýchacích ciest. Chronická bronchitída je najčastejšie ochorenie psov stredného a vyššieho veku, najmä u malých plemien. Hlavným príznakom tejto choroby je dlhodobý (chronický) pomaly sa zhoršujúcu kašeľ, často sprevádzaným sípavými zvuky a zvýrazneným dýchacím šelestom, najmä pri výdychu. Zároveň môžeme pozorovať dýchavičnost spojenú s usilovnejším výdychom a niekedy aj celkové príznaky choroby v podobe zvýšenej unavitelnosti pri záťaži.
Príčinou chronickej bronchitídy môžu byť okrem alergických reakcií aj iné ochorenia dýchacích ciest vrátane chronických infekcií a niektorých vrodených chýb. Z toho vyplýva aj neľahká precizna diagnostika, u ktorej využívame podobné metódy, ktoré boli uvedené vyššie.
Liečba chronickej bronchitídy je zameraná najmä na zníženie frekvencie kašľa, potlačenie zápalových zmien a terapii vzniknutých komplikáciiami (najčastejšie v podobe bakteriálnej infekcie). K týmto účelom sa vo veterinárnej medicíne používajú protizápalové lieky na báze kortikosteroidov, antibiotiká, látky rozširujúce priehľadnosť priedušiek (tzv bronchodilatátory) a látky tlmiace kašeľ (tzv antitusiká).
Každý jedinec si vyžaduje individuálnu špecifickú terapiu pomocou kombinácie rôznych liekov, ktorú je často potrebné v priebehu liečby modifikovať. Úspešnosť liečby závisí na tom, do akej miery sa podarí príznaky choroby a jej komplikácie tlmiť. Väčšinou sa jedná o liečbu dlhodobú, v mnohých prípadoch celoživotnú.
Okrem spomenutých liečebných opatrení je potrebné obmedziť fyzickú aj psychickú záťaž organizmu a u obéznych psov redukovať ich telesnú hmotnosť. Je vhodné zabezpečiť aj dobrú hydratáciu dýchacích ciest prostredníctvom inhalácií pary, napríklad v miestnosti s odparkami alebo v kúpeľni. Zároveň by sme mali udržiavať celkovú hydratáciu organizmu dotáciou tekutín.
K prevencii chronickej bronchitídy prispieva aj dobrá ústna hygiena a pravidelné očkovanie proti respiračným vírusovým infekciám. Tiež sa nedoporučuje podceňovanie bežných bakteriálnych infekcií, ktorých neliečenie môže viesť k senzibilizáciu imunitného systému a následnému vzniku alergického ochorenia.
Ďalšou chorobou, ktorá sa dáva do súvislosti s alergickými reakciami, je tzv eosinofilné ochorenie pľúc. Ide o chorobu, pri ktorej sa priamo v pľúcnom tkanive difúzne alebo ložiskovo hromadia populácie bielych krviniek, ktoré nazývame eosinofily. Sú to bunky, ktoré hrajú veľkú úlohu práve v priebehu nadmerných imunitných reakcií, ale majú zároveň veľký význam pri obrane organizmu proti parazitárnymi infekciám.
Príznaky alergického ochorenia pľúc sú závažnejšie ako u alergickej bronchitídy. Manifestuje sa predovšetkým kašľom, zvýšeným dýchacím úsilím, zníženou toleranciou záťaže, ale niekedy aj celkovou skleslosťou, nechutenstvom a chudnutím. Diagnostika, liečba a prognóza tohto ochorenia je podobná ako u alergickej bronchitídy.
Z charakteristík všetkých uvedených alergických chorôb vyplýva, že ide o procesy pomerne závažné a dlhodobé, v mnohých prípadoch aj doživotné. Nemusia pretrvávať neustále, ale môžu sa v kratších alebo dlhších časových intervaloch vracať. Väčšinou neohrozujú zviera priamo na živote, ale sú pre neho výraznou príťažou ovplyvňujúcou kvalitu jeho života.
Z hľadiska dobrého liečebného zvládnutia týchto ochorení je potrebná kvalitná spolupráca majiteľa s veterinárnym lekárom. Vzhľadom na veľké náročnosti úspešnej liečby je potrebné veľkej trpezlivosti z oboch strán. Reálnou skutočnosťou, podloženou skúsenosťami je nevyhnutnosť priebežnej modifikácie začatej terapie u pomerne veľkého počtu chorých psov. Ak sa však dodržia základné liečebné a preventívne postupy, darí sa úspešne vyliečiť alebo aspoň utlmiť aj skupinu týchto nepríjemných ochorení.
autor: MVDr. Martin Šando
| Komentáre | Hľadať +/- | RSS |
3.26 Copyright (C) 2008 Compojoom.com / Copyright (C) 2007 Alain Georgette / Copyright (C) 2006 Frantisek Hliva. All rights reserved."
| Ďalej > |
|---|






