Pes je od prírody mäsožravec. Jeho pôvodná ukoristená strava obsahovala okrem svaloviny tiež vnútornosti, ako je pečeň, žalúdok, pľúca a časti s vysokým obsahom minerálnych látok. Tieto obsahuje práve surová strava, ktorej príprava je časovo náročnejšia. Ale ak potrebujete "rýchle" krmivo, určite je na mieste voliť radšej konzervovanú stravu s vysokým obsahom mäsa, doplnenú o vitamíny a minerálne látky.

Pes nie je bylinožravec. Obiloviny a sacharidy pes nepotrebuje. U psov prebieha trávenie predovšetkým v žalúdku a v tenkom čreve. Veľké množstvo obilovín a v nich obsiahnuté sacharidy, ako je to u suchej "granulovanej" stravy, sú trávené primárne v hrubom čreve. Pes nepotrebuje sacharidy ako zdroj energie, pretože tuky a proteíny obsiahnuté v mäse ho zásobujú potrebným množstvom kalórií.

Potrebný prísun vlhkosti, ktorý je nutný pre výživu psa, je konzervovanou stravou väčšinou výrazne podporovaný, pretože má obsah vlhkosti, ktorý približne zodpovedá obsahu vlhkosti z ukoristeného mäsa. Zo suchého krmiva je oproti tomu v dôsledku technológie prípravy voda odobratá, takže pes musí prijať o to viac "menejhodnotných" tekutín z vody.

Je ale dôležité vedieť vybrať to správne konzervované krmivo. Samozrejme, musí psovi chutiť! Pes sa však dá ľahko oklamať dochucovadlami, farbivami, stabilizátormi a inými prídavnými látkami rôznych vôní. Je tu však majiteľ, ten komu na jeho "priateľovi" záleží najviac, aby vybral najhodnotnejšie krmivo s dostatočným obsahom vitamínov a minerálov.

Určite treba klásť dôraz na:

Zloženie v originálnom jazyku výrobcu - nie jeho preklad

• stáva sa že mäsovo-kostná alebo mäsová múčka býva preložená ako mäso
• stáva sa že sa v prekladoch nezhodujú percentá alebo gramáž obsiahnutých prvkov
• pre výber správneho krmiva v konzerve je nutné, aby ste hľadeli aj na pomer mäso:kukuričná múka, mäso:sója, mäso:obiloviny

Zoradenie obsahových prvkov v zložení

• stáva sa, že v originálnom jazyku výrobcu býva na prvom mieste kukuričná múka, ale v preklade je na prvom mieste mäso

Obsah farbív, dochucovadiel, stabilizátorov a ďalších chemikálií

• ak je ich obsah príliš vysoký, to už svojmu psíkovi môžete pomaly na chlieb natrieť margarín - ktorý v jeho začiatkoch slúžil ako krmivo pre veľkochovy zvierat

Doplnenie článku od Jozefa Šustera:

Aj priemerná kvalita musí mať svoju cenu

Možno sa to stalo už aj vám. Vidíte, ako zo supermarketu medzi iným tovarom vezú v nákupnom vozíku krmivo pre svojho milovaného psíka. Na tom by, samozrejme, nebolo nič zvláštneho, ak by sa nejednalo v podstate o neznačkový produkt v neuveriteľnej cene napríklad 180,- Sk za 10 kg. Čo sa ale za touto cenou skrýva?

Neštudoval som ekonómiu, ale tak ako každý viem, že z ceny 180 Sk je 19% daň z pridanej hodnoty, teda čiastka, ktorou prispievame pri kúpe akéhokoľvek výrobku do spoločnej „pokladničky“ spravovanou ministerstvom financií. Ak „dph-čko“ odpočítame, tak nám zostáva približne 150 Sk ako základná cena, teda cena bez DPH. Potom stačí z tejto čiastky odrátať malo a veľkoobchodný zisk predajcu a rozhodne to nepreženieme s primeranými 30% – tak od výrobcu odchádza krmivo v hodnote 115 Sk, a to ešte musíme túto čiastku znížiť povedzme o 20 Sk za papierové vrece.

Teda ak matematika neklame, a tá by veru klamať nemala, tak na výrobu a primeraný zisk producenta zostáva len 9,50 Sk za 1 kg tohto produktu. Kladiem si otázku asi spolu s vami. Dá sa pri takejto konečnej cene, pri nákladoch na vstupné suroviny, na energiu pri výrobe, réžii, odpisoch technológií, mzde zamestnancov a nemalých prepravných nákladoch vyrobiť vôbec potrava pre psov? Odpoveď nech si dá každý sám. Mne sa tomu veľmi veriť nechce a nechce sa mi veriť ani to, že by výrobca vyrábal bez zisku a predajný reťazec by predával bez zisku...

Mnohí, žiaľ, dávajú pozor na to, aby pre seba nakúpili kvalitné potraviny, samozrejme, hľadiac pri tom aj na cenu, to nepopieram. Na druhej strane, títo istí ľudia kúpia pre svojho psa čokoľvek, kde je napísané na obale „KRMIVO PRE PSOV“. Zákony, ktoré chránia spotrebiteľov, sú, žiaľ, také, aké sú. S tým toho veľa nenarobíme. Navyše psy sa nedokážu brániť.

Ak sa niekto rozhodne predávať zafarbený kukuričný šrot, ktorý prešiel extrudérom a bude ho deklarovať ako krmivo pre psov, niet ustanovizne, ktorá by mu to mohla zakázať. Azda len jediné občas napovie, že lacné krmivo nie je plnohodnotným krmivom, pretože tento údaj na obale chýba. Viem si ale predstaviť aj takých výrobcov, ktorí si dovolia uviesť zavádzajúcu informáciu aj napriek tomu, že ich výrobok bude spĺňať ukazovatele možno len doplnkového krmiva. Je teda veľmi dobré si pozrieť aspoň deklarované údaje a i keď percentuálne zastúpenie tukov, bielkovín a minerálov tiež nie sú výpovednou informáciou kvality a stráviteľnosti, predsa krmivo, ktoré má napríklad 15% obsah bielkovín, je pre ktorúkoľvek kategóriu psov úplne nevhodné ako kompletné krmivo. Ako vieme, obsah kvalitných bielkovín by sa mal pohybovať aj u jedincov, ktorí sú mimo záťaže, v zastúpení nad 20% s obsahom tukov je to nad 6%. Nechcem nikoho poúčať o tom, že neplnohodnotnými krmivami vyrobenými často z nekvalitných základných surovín nielenže nezabezpečíme správnu výživu našich psov, ale okrem toho zaťažujeme ich metabolizmus. To vie iste dávno každý z nás.

Nie som presvedčený, že Slovensko je ekonomickým zázrakom Európskej únie, aj keď nám to často tvrdia. Viem, že realita všedných dní nás všetkých učí hľadať ekonomicky také prijateľné riešenia, kde cena a kvalita sú v vzájomnom vyváženom pomere. Nezabudnime ale na múdrosť, ktorú poznali aj naši predkovia: „Nie sme tak bohatí, aby sme si kupovali lacné veci“. Škodíme tým nielen sebe, ale aj našim najvernejším priateľom. A oni si to naozaj nezaslúžia.