Ide o parazitárne ochorenie psov a mačiek, ktorého pôvodcom je parazit Demodex canis. Tento parazit je v malom množstve prítomný v chlpových folikuloch kože väčšiny zdravých psov. Dojčiace šteňatá sa ním nakazia od matky počas prvých dní ich života, ale u väčšiny z nich sa choroba nikdy neprejaví.

U psov s oslabenou imunitou dôjde k narušeniu rovnováhy. Parazity sa aktivujú, začnú sa množiť a spôsobia zápal chlpových folikulov. Tento stav označujeme ako lokalizovaná demodikóza. Tá sa prejavuje ako jeden alebo viac okrouhlých ložísk so stratou srsti, šupinatením a začervenaním kože, ktoré sa objavujú najmä na chrbte nosa, na čele, okolo očí a na predných labkách. S lokalizovanou demodikózou sa stretávame najčastejšie u šteniat vo veku od troch do šiestich mesiacov a zvyčajne vymiznú spontánne do 1,5 roka.

Druhou formou je tzv. generalizovaná demodikóza. Môže vzniknúť kedykoľvek medzi 3. a 12. mesiacom veku. Je to veľmi závažné celkové ochorenie, keď aj po radikálnej terapii môže dochádzať k recidívam.

Defekt imunity predošlého rozvoja celkovej demodikózy je buď dedičný, alebo získaný v dôsledku vážnej dlhotrvajúcej choroby alebo dlhodobého podávania liekov potláčajúcich imunitu.

Aké plemená sú najčastejšie postihnuté demodikózou?

Ochorenie je častejšie u krátkosrstých a brachycefalických plemien. Medzi najčastejšie postihnuté plemená patrí šarpej WHWT, škótsky teriér, anglický buldog, bostonský teriér, dobrman, bulteriér.

Čo znamená demodikóza pre Vás a Vášho psa?

Je dôležité si uvedomiť, že demodikóza nie je nákazlivá pre ostatné zvieratá, ani pre ľudí. Parazit sa vyskytuje v malom množstve v koži zdravých psov, ale navonok sa prejaví len u zvierat s porušujúcim imunitným systémom.

Demodikóza môže byť lokalizovaná - jeden a viac okrouhlých ložísk so stratou srsti alebo šupinatením a začervenaním kože, ktoré sa objavujú najmä na chrbte nosa, na čele, okolo očí a na predných labkách. S lokalizovanou demodikózou sa stretávame najčastejšie u šteniat vo veku od troch do šiestich mesiacov a zvyčajne vymiznú spontánne do 1,5 roka.

Naproti tomu generalizovaná demodikóza je jedno z najvážnejších ochorení, s ktorými sa u psov stretávame. Začína ako lokálna lézia, ktorá namiesto toho, aby mizla sa zhoršuje, zväčšuje a šíri sa ďalej po tvári, labkách a po tele. Pridáva sa sekundárna infekcia a veľké šupinaté krusty môžu eventuálne pokryť väčšinu tela. Hlboké kožné zápaly môžu byť spôsobené veľmi rezistentnými baktériami.

U niektorých psov sa môže demodikóza lokalizovať len na labkách, vo forme tzv pododemodikózy. Tieto lézie bývajú často infikované, veľmi bolestivé a je veľmi ťažké ich úspešne liečiť.

Ako sa demodikóza diagnostikuje?

Váš veterinárny lekár urobí tzv hlboký kožný výškrab a získanú vzorku kože vyšetria pod mikroskopom. Odber vzoriek trvá niekoľko minút a psíky ho väčšinou veľmi dobre znášajú. U niektorých psov s tučnou kožou, najmä šarpejov, je treba urobiť kožnú biopsiu. Je to jednoduchá procedúra, keď veterinár v lokálnej anestézii vyberie malú vzorku kože, ktorú pošle na vyšetrenie veterinárnemu patológovi.

Konvenčná liečba

Zvlášť nepríjemné je, keď je napadnutá koža v medziprstí. Liečbu je nutné zveriť do rúk veterinárneho lekára. Liečenie je úspešnejšie, pokiaľ je ochorenie diagnostikované včas, pokiaľ nie sú napadnuté vnútorné orgány.

Lokalizovaná demodikóza: Ide o mierne ochorenie, ktoré sa zvyčajne vylieči samo v priebehu niekoľkých týždňov. Váš veterinárny lekár môže nasadiť antiparazitárny prípravok alebo šampón na liečbu postihnutej oblasti. Či už veterinárny lekár odporučí liečbu alebo nie, je potrebné skontrolovať psa aspn raz za štyri týždne, aby sa predišlo generalizácii demodikózy.

Prvotné príznaky - lokalizovaná demodikóza:

Generalizovaná demodikóza: Vo väčšine prípadov je toto vážne ochorenie liečiteľné úspešne. Liečba môže byť dlhá a nákladná, ale väčšina psov sa úplne vylieči. Zvyšné prípady sa zvyčajne darí kontrolovať pomocou mesačnej liečby.

Väčšina psov sa vylieči po štyroch až ôsmich sériách liečby v 14-dennom intervale. Liečba celkovej demodikózy spočíva v ostrihaní srsti kvôli lepšiemu kontaktu liekov so srsťou, odstránenie krúst (čo môže požadovať sedáciu alebo anestézu v závislosti od rozsahu lézií), kúpele v liečivých šampónoch pre odstránenie krúst a šupín z kože, liečby bakteriálnych infekcií a aplikácie roztoku Amitraz ( Ectodex), účinkujúceho proti baktériám. Tento postup je účinný u väčšiny psov.

Liečba sa často musí zamerať aj na sekundárne bakteriálne infekcie a šupinatenie kože. 
Ďalšou možnosťou je podávanie perorálnych preparátov, ktoré je potrebné dávať denne po dobu niekoľkých mesiacov.

Homeopatická liečba

Základné čistiace homeopatiká podľa typu organizmu a záťaže:

• Nux
  po liekoch, u aktívnych, žravých, reaktívnych zvierat,
• Thuja
  u pomalších, baculatých, po liekoch a opakovaných zápaloch rôznej etiológie,
• Silicea
  u drobnejších štíhlejší.

Demodex má rôzne prejavy. Pri prvých drobných kožných prejavoch začíname celkovú antiparazitárnu liečbu, to znamená odstrániť črevné aj vonkajšie parazity chemickou cestou, pretože homeopatia na ne nestačí. Tým síce zaťažíte pečeň ako vylučovací orgán, ale bylinami alebo homeopatiou sa môže regenerovať a čistiť (Nux, Lycopodium, púpava, ostropestrec). Pri podozrení na demodex používame prípravky na báze selamectinu, ktorý sa veľmi osvedčil. Podľa typu lézií volíme homeopatiká.

• Arsenicum album
  plošné lézie - šedé, s malými šupinami, štíhly jedinec (nemusí byť)
• Graphites
  sivé alebo červené, s výpotkom, v záhyboch, silnejší, pomalší jedinec (nemusí byť)
• Bereberis
  typicky okrúhle lézie, skôr červené (najmä u plemien trpiacich na obličkové ochorenia).

Pupienky

• Selenium a Silicea
  pupienky, papuly, pustuly, s hnisom, bez hnisu, so zápalom mazového vačku.
• Hepar sulfur
  pri väčšom množstve pustúl, nižšie riedenia na úvod na vyvedenie zápalu smerom von z tela, ďalej vyššie riedenie na vysušenie.

Pustuly v medziprstí

• Hepar a Myristica
  obe od nižšieho po vyššie riedenia.

Vypadávanie srsti

• Silicea
• Tálium
• Capsicum
  zápal mazového vačku alebo chlpového folikulu.

Väčšie červené plochy pod krkom

• Rhus často zhoršené kovovým obojkom alebo máčaním v tráve
• Condurango po natiahnutí a pohybe, najmä s pupienkami v záhyboch
• Belladona predovšetkým na červené, mierne vystúpené lézie.
• Calcarea fluorica a Fluoricum acidum
  oba u brachycephalických plemien.
• Grepový olej
  alebo tinktúru je možné použiť, ale niektorým jedincom oživuje reakciu a zdanlivo zhoršuje stav v počiatočnej fáze.

Jedinca, u ktorého bola diagnostikovaná generalizovaná demodikóza, ani jeho rodiča, sa neodporúča zaradiť ďalej do chovu. Zhoršenie príznakov celkovej demodikózi počas harania je jedným z dôvodov ku kastrácii feny.

Pre viac informácií o tomto ochorení prosím navštívte svojho veterinára.

zdroj: www.livet.cz