Popis

Blcha psia je najčastejším cudzopasníkom psa. Je nebezpečná nielen tým, že sama na psovi cudzopasí, ale je tiež medzihostiteľom pásomnice psej. Blchy dokážu veľmi dobre skákať, takže sa bez problémov premiestňujú z jedného hostiteľa na druhého až do vzdialenosti 1,5 m. Ich telo je zo strán sploštené, takže veľmi ľahko prenikajú do srsti psa. Telo blchy je červenohnedé, lesklé a je vystužené chitínom, takže je i veľmi pevné.

Lymská choroba (borelióza) je multisystémová infekčná choroba ľudí a zvierat, ktorá sa v posledných rokoch stala najčastejšou kliešťami prenášanou zoonózou v Európe, Ázii a Severnej Amerike. Prejavuje sa postihnutím pohybového aparátu, kože, srdca, nervového systému. Vyznačuje sa fenoménom prírodnej ohniskovosti. Pestrosť klinických príznakov súvisí s genetickou a antigénnou variabilitou pôvodcu choroby - spirochéty Borrelia burgdorferi sensu lato.

Borélie sú pohyblivé, gramnegatívne baktérie špirálovitého tvaru. Sú zaradené do rôznych genospecies, resp. genomických skupín: Borrelia gurgdorferi sensu stricto, Borrelia garnii, Borrelia afzelii, Borrelia japonica, Borrelia valaisiana, Borrelia lusitaniae, Borrelia andersoni, Borrelia tanukii, Borrelia turdii.

Ide o parazitárne ochorenie psov a mačiek, ktorého pôvodcom je parazit Demodex canis. Tento parazit je v malom množstve prítomný v chlpových folikuloch kože väčšiny zdravých psov. Dojčiace šteňatá sa ním nakazia od matky počas prvých dní ich života, ale u väčšiny z nich sa choroba nikdy neprejaví.

U psov s oslabenou imunitou dôjde k narušeniu rovnováhy. Parazity sa aktivujú, začnú sa množiť a spôsobia zápal chlpových folikulov. Tento stav označujeme ako lokalizovaná demodikóza. Tá sa prejavuje ako jeden alebo viac okrouhlých ložísk so stratou srsti, šupinatením a začervenaním kože, ktoré sa objavujú najmä na chrbte nosa, na čele, okolo očí a na predných labkách. S lokalizovanou demodikózou sa stretávame najčastejšie u šteniat vo veku od troch do šiestich mesiacov a zvyčajne vymiznú spontánne do 1,5 roka.

Dirofilarióza je choroba spôsobená parazitujúcimi vlasovcami dirofilaria immitis a dirofilaria repens z čeľade onchocercidae. Postihuje najmä psov a mačky a voľne žijúce dravce. Toto ochorenie sa dá liečiť len veľmi obtiažne a často končí smrťou. Predstavuje závažný problém najmä v USA, Kanade, Afrike, Ázii, Austrálii a južnej Európe (najmä v oblasti Stredozemného mora - Francúzsko, Taliansko, Španielsko, Grécko). Ojedinele sa vyskytuje aj v strednej Európe, oblasť jej výskytu sa však neustále rozširuje a dnes je zaznamenaná aj u nás.

Prenos a patogenéza

Dospelé jedince hlístic sa najčastejšie nachádzajú v srdcovej predsieni a komore, pľúcnych artériách a dutej žile hostiteľa, najčastejšie psa. Samice rodia živé larvy zvané mikrofilárie, ktoré sa dajú v krvi diagnostikovať najlepšie večer a v noci, kedy sa zdržujú v periférnych oblastiach organizmu a prispôsobujú sa tak biorytmu prenášača, najčastejšie komára. Iné zdroje uvádzajú, že nie je známe žiadne periodické ani sezónne kolísanie počtu mikrofilálií.

Ochorenie, ktoré dravčík psí vyvoláva sa označuje ako cheyletielóza alebo dravčíkovitosť.  Medzi chovateľmi sa tiež niekedy ľudovo nazýva aj chodiace lupiny. Zvýšená tvorba lupín však automaticky neznamená, že sa jedná o dravčíka. Potvrdiť ochorenie nie je nijako zložité, parazita je možné ľahko vidieť pod mikroskopom. Toto ochorenie sa do našich chovov dostalo asi pred 20 rokmi a v posledných rokoch sa jeho výskyt stále zvyšuje. Vajíčka dravčíka sú volne prilepené na chlpoch napadnutého jedinca. Dravčík žije na koži svojho hostiteľa. Nabodáva jeho pokožku a živí sa tkanivovým mokom, čo vyvoláva u psa silnú svrbivosť.

Zo začiatku sa vyskytuje na hlave napadnutého psa a zvlášť v okolí očí, na temene hlavy a okolo uší. Pri rozhrnutí srsti uvidíte biele, ku koži priliehajúce šupinky. Postupne sa dravčík rozširuje po celom tele hostiteľa. Pokožka reaguje zvýšenou tvorbou lupín a postihnutý pes vyzerá ako by bol posypaný múkou. Pri silnom napadnutí sa na tele psa vytvorí vrstva šupín a pes vyzerá ako by bol obalený krustou.

Treba počítať s tým, že dravčík je parazit veľmi odolný a liečbu je nutné opakovať. Jeden kúpeľ dravčíka nezničí. Oblasť dvojitého záhybu na vonkajšej strane krku je veľmi obľúbeným miestom, kde sa dravčík drží. Je nutné vydezinfikovať prostredie a chovateľské pomôcky, napríklad hrebene a kefy. Táto oblasť je na tele psa dobre chránená a práve tu dokážu dravčíci dlhú dobu prežívať.