Prosperujú z ľudskej neinformovanosti, zarábajú na psoch, chovaných ako hospodárske zvieratá, zneužívajú ľudskú dôverčivosť alebo súcitu. Kto? Množitelia, ktorí sa sami tak radi nazývajú "chovateľmi". Ale o chovateľstve nemôže byť ani reči, chovateľstvo je nákladný koníček, ktorému človek obetuje čas a peniaze.

Cieľom chovateľa je odchovať exteriérovo a povahovo kvalitné šteňatá, ktoré budú skvelými predstaviteľmi svojho plemena. Cieľom množiteľa je odchovať čo najviac čohokoľvek, bez ohľadu na zdravie, povahu i exteriér, len s ohľadom na vlastný zisk. Chovateľ obchádza výstavy, vyberá špičkového krycieho psa, často platí horibilné sumy za krytie v zahraničí. Množiteľ si zaobstará svorku bezpapierových, lacných sučiek a jedného psa a má postarané. Zatiaľ čo chovatelia prepadnú kúzlu jedného alebo len niekoľkých málo plemien, pretože dobre vedia, že čim budú mať väčšie množstvo plemien, tým ťažšie budú môcť sledovať trendy vo vývoji a tým zákonite budú horšie ich odchovy, množiteľ sa takými otázkami nezaoberá. Množiteľ totiž neprepadá kúzlu daného plemene pre jeho exteriér či povahu, pre neho je rozhodujúca len otázka, ktoré plemeno tzv. "ide", teda je dobre predajné.

Populárne plemená majú smolu, v rukách množiteľov stratia za niekoľko generácií väčšinu vlastností, ktoré ich urobili populárnymi. A tak sa človek dočíta o agresívnych labradorských retrívroch alebo kokeršpanieloch, na ulici jen nemo hľadí na obrovských jorkšírov s klopenými ušami, fúzačov bez fúzov, pudlov bez elegancie, stretne sa s hystericky bojazlivými dobermanmi, nohatými jazvečíkmi...  Nehovoriac o chorobách, ktoré tieto zvieratá sprevádzajú!

Ako je to možné? Ľahko!. Ak sa u psa alebo suky s PP vyskytne  hrubá vada exteriéru, povahy alebo závažný zdravotný defekt (napr. dysplázia bedrového kĺbu), je tento jedinec bez milosti vyradený z chovu. Znamená to, že jeho prípadní potomkovia už nie sú registrovaní a nedostanú preukaz pôvodu, pre chov čistokrvných psov de facto neexistujú. Seriózny majiteľ vyradeného psíka či sučky  neprodukuje žiadne šteňatá. Proč aj? S najväčšou pravdepodobnosťou zdedí po rodičoch hrubé vady a pokiaľ ich nezdedia priamo potomkovia, je viac než pravdepodobné, že sa vady vyskytnú v ďalších generáciách. A kto by chcel odchovávať škaredé, choré alebo povahovo netypické šteňatá? Chovateľ samozrejme v žiadnom prípade. Ostatne ako majiteľ chovateľskej stanice  ani "bezpapieráky" produkovať nesmie, porušuje tým chovateľské stanovy.

Ale množiteľove "odchovy" nie sú registrované, môže pripúšťať čokoľvek s čímkoľvek, a ako často chce, nikto nekontroluje, v akých podmienkach žijú šteňatá, ani suky, ktoré sú veľakrát opakovanými vrhmi doslova strhané. A tak niet divu, že jedinci plemien, ktorí sú v "bezpapierovej" variante chovaní už celé generácie, sú už na prvý pohľad odlišní od čistokrvných výstavných zvierať. Neveríte? Pozrite sa na priemerného  "záhradného" nemeckého ovčiaka a porovnajte ho s populárnym "komisárom Rexom" (niečo iné sú NO z pracovných línií, ale to už je zase iná otázka), zájdite sa pozrieť na výstavu na pudle, jorkšírov, kokeršpanielov anglických a amerických, jezvečíkov, rotvajlerov, boxerov a ďalších a porovnajte s pouličným variantom toho istého „plemena".

Ako som už uviedla vyššie, množitelia sa zásadne orientujú na módne a teda predajné plemená, v súčasnosti napr. na jorkšírskych teriérov, shi-tzu, bišónikov, trpaslíčie a toy pudle, čivavy, mopsov, rotvajlerov, zlatých a labradorských retrívrov.

Obvyklá praktika pri "chove" malých plemien ako je napr. jorkšír, čivava alebo toy pudel je nasledovná - veľká, netypická suka sa nakryje malým psom. Prečo? Veľká suka ľahšie porodí a čo viac, máva početnejší vrh. A viac šteniat znamená viac peňazí. Že šteniatka budú najskôr vyzerať ako maminka, to nikoho netrápi. A tak sa niet čo diviť, že takýto jorkšír (za "obyčajných" 4 tisíc, no nekúpte to!) vyrastie na päťkilovú obludu s klopenými ušami.  Smutné je, že ceny týchto karikatúr sú veľakrát takmer rovnaké alebo len zanedbateľne nižšie ako ceny zvierat s PP.

Ale späť k množiteľom. Ak im odpustíme, že produkciou nekvalitných zvierat kazia dojem verejnosti o danom plemene, ťažko im môžeme odpustiť to, že  často držia svoje "chovné" zvieratá v mizerných podmienkach. Mnohé sučky, doslova továrne na šteňatá, sa nikdy nedostanú von zo svojich kotercov, sú vyčerpané opakovanými vrhmi a po skončení tejto "kariéry" (buď zistí množiteľ, že dané plemeno už "nefrčí") sú utratené alebo "zašantročené" bohvie kam. Šteňatá často nejavia, čo je to očkovanie a odčervenie, majú škrkavky, dravčíka, blchy, nie sú kvalitne kŕmené a o ich socializácii nemôže byť ani reč, pretože človeka vidia raz denne, keď im prinesie žrádlo a vykydá koterec.

Niektorí množitelia sa nehanbia predávať šteňatá vo veku 5, 6 alebo dokonca 4 týždňov. Že toto všetko nie je najlepší štart do života nie je treba zdôrazňovať. Naviac napálený majiteľ takéhoto šteňatá "ušetrené peniaze" obratom ruky utratí u veterinára.  Ako je teda možné, že ľudia žijúci z množenia psov, tak skvelo prosperujú? Pochopiteľne aj tu platí zákon trhu. Keby neexistovali dôverčiví ľudia, ktorí si nechajú doslova nahovoriť bohvie čo a kúpia čokoľvek za akúkoľvek cenu, keby  pristupovali ku kúpe psa zodpovedne a hľadali len serióznych chovateľov, potom by množiarne stratili zákazníkov a tým aj pre svojich prevádzkovateľov zmysel. Žiadny súdny človek pri pohľade na veľké množstvo zvierat, často nastrkaných v klietkach a kotercoch ako králiky, na neporiadok a zápach, ktorý  "chov" zákonite sprevádza, šteňa z takýchto podmienok nekúpi.  Zažila som už aj „chovateľa", ktorý drží  a odchová celý vrh v koterci a pri návšteve záujemcu o šteniatko, premiestni ho do svojho bytu, aby nevzbudil podozrenie.  Samozrejme množitelia si tieto skutočnosti uvedomujú, a tak často ponúkajú, že šteňa dovezú, alebo ho kupujúcemu predajú niekde v garáži, či pred domom. Zažila som už aj množiteľa, ktorý odchováva všetky vrhy v koterci a pred návštevou záujemcu o šteňa, premiestnil ich aj s kojacou sukou do domu, či bytu, aby nevzbudil podozrenie.

Ako teda postupovať pri kúpe šteňaťa, ak som laik?

• V prvom rade: ak chcete pekného, zdravého psa určitého plemena, nekupujte zviera bez preukazu pôvodu. Nemáte síce záruku, že vám vyrastie šampión, ale máte záruku, že vám nevyrastie kríženec, prípadne komická karikatúra zvoleného plemena. Cena "papierákov" síce býva vyššia, ale náklady na "prevádzku" psa sú rovnaké u psíka s PP i bez a skoro presiahnu, nech bola akákoľvek.
• Choďte za chovateľom, chcite vidieť rodičov, alebo aspoň matku, overte si, v akých podmienkach boli šteňatá odchované.
• Ak sa vám prostredie nepáči, alebo sa vám predávajúci zdá neseriózny, ak nie sú šteňatá v dobrej kondícii alebo sú bojazlivé, vyberte si inde.
• Nekupujte šteňa od ľudí, ktorí  tvrdia, že je tzv. "nadpočetné" (nič také neexistuje)
• Nekupujte šteňa zo súcitu. Všetky zachrániť nemôžete a len podporujete množiteľa.
• Pokiaľ je to možné, vezmite so sebou niekoho, kto psom skutočne rozumie, najlepšie priamo vášmu vybranému plemenu.