V tomto článku nájdete odpovede na najčastejšie otázky z oblasti výživy.

• Je lepší postupný alebo rýchly prechod na surovú stravu?

  U niektorých psov je lepšie pri zmene jedálnička postupovať pomalšie. Odporúča sa však aj 1-2 dni postiť a potom zaviesť surovú, plnohodnotnú stravu. Začať s ľahkou stravou, t.j. málo a mäkkých kostí, zľahka podusenú zeleninu a svetlé mäso – kura, morka, jahňa. Rovnako sa odporúča kŕmiť častejšie a menšími porciami. Sú psy, ktorých trávenie zo začiatku správne nefunguje; v tomto prípade sa dá pomôcť podávaním enzýmov alebo jedlo zľahka povariť, hlavne zeleninu.

• Môžem miešať surovú stravu a granule?

  Vo všeobecnosti to nie je veľmi dobrý nápad, ale existujú mnohí, ktorí zo strachu pred nedostatkom živín dokrmujú granulami. Keď to robíte, potom je dôležité nemiešať v jednej porcii granule aj surovú stravu. Granule potrebujú na strávenie podstatne viac času ako surová strava, miešanie spôsobuje nadúvanie, zápchy a iné tráviace problémy alebo môže spôsobiť aj torziu žalúdka. 
  Keď chcete kŕmiť granulami aj surovou potravou, bolo by dobré kŕmiť 2 krát za deň: napr. ráno granule a večer surové.

• Akým množstvom mám kŕmiť?

  Kŕmne množstvo je veľmi rozdielne a závisí od mnohých faktorov: veku, rasy, aktivity, klímy atď. V priemere potrebuje pes 2% zo svojej hmotnosti krmiva na deň. To by bolo 600g potravy pre psa s hmotnosťou 30kg. Z toho by malo byť 70-90% mäsa s kosťami a 10-30% zeleniny, vnútorností a iných prísad. Pre 30 kilového psa by to bolo 420-540g mäsa s kosťami a 60-180g zeleniny s vnútornosťami. Toto sú len orientačné údaje. Mladý aktívny pes môže potrebovať aj 800 g jedla/deň a starší, menej aktívny len 500g/deň.

• Ako čo najlepšie preorientovať starého psa?

  Pri starších psoch treba postupovať pomaly. Najprv menej tuku a zo začiatku ľahké jedlá. Môžme mu prechod na novú stravu uľahčiť pridávaním probiotických kultúr a enzýmov.

• Čo so salmonelou?

  Salmonela je vlastne všade, tiež v čreve psa, ale psy si vedia s takýmito baktériami hravo poradiť. Mnoho ľudí má zo strachu pred salmonelou obavy skrmovať hydinu. Ale pes má veľmi krátky tráviaci trakt a surová potrava sa rýchlo strávi. Baktérie sú teda vylúčené skôr, ako sa stihnú chorobne rozmnožiť. Na internetovom fóre Gesunde Hunde sa robil prieskum a z testovaných 50 psov ani jeden na salmonelu neochorel. Pani Swanie Simon kŕmi surovým mäsom už viac ako 20 rokov a ešte nezaznamenala toto ochorenie u svojich psov. To však neznamená, že sa to nemôže stať, len je to veľmi nepravdepodobné. Keď sa zmieša kuracie mäso s granulami, je riziko väčšie, pretože suché krmivo ostáva v žalúdku dlhšie. Podľa Kymythy Schultze (autorky knihy „The Ultimate Diat“) ostáva v tráviacom trakte surové krmivo 4-5 hod, varené 8-10 hodín a granule až 15 hodín.

• Čo je to „prečistenie“?

  Väčšina hotových krmív obsahuje prísady, ktoré sa dlhý čas ukladajú v tele ako jedy. Keď pes prejde na surovú stravu, často zo začiatku prichádza k prečisteniu jeho tela, pričom sa odbúravajú nahromadené škodlivé látky. Môže sa to prejaviť rôznymi symptómami: hnačka, hlien v stolici, ekzém, problémy s kožou, ušné a očné zápaly alebo nezvyklý telesný pach. Tento proces, v ktorom sa posilňuje imunitný systém, možno podporiť bylinkami alebo homeopatikami. V žiadnom prípade však nemožno všetky chorobné symptómy spájať výlučne s prečistením. Ak je pes chorý, mal by vždy v prvom rade navštíviť veterinára!

• Môj pes teraz pije menej vody – mám si robiť starosti?

  Nie, to je celkom normálne. Mäso a zelenina obsahujú z veľkej časti vodu a relatívne málo soli, čo spôsobuje menej časté pitie vody ako pri suchom krmive.

• Prečo odporúčate oddelovať mäso a obilie?

  Miešanie mäsa a obilnín v jednej porcii často spôsobuje nadúvanie kvôli rôznej stráviteľnosti oboch zložiek. Z toho dôvodu by sa mali obe potraviny skrmovať oddelene. Obzvlášť treba byť opatrný pri kŕmení psa s citlivým žalúdkom.

• Môžu sa používať obilniny?

  Kŕmenie obilninami je u expertov na surovú stravu sporná otázka. Swanie Simon odporúča vylúčiť obilniny len pri určitých ochoreniach. Existujú psy, ktoré znášajú obilniny veľmi dobre a rady ich jedia a tiež také, ktoré ich neznášajú. Ale v žiadnom prípade nemajú tvoriť 60-90% celkového množstva potravy, ako je to bežné u granulovaného krmiva. Obilniny by sa mali vylúčiť pri alergii, rakovine, epilepsii, ochorení pohybového aparátu a kvasinkových ochoreniach.

  Proti obilninám hovorí to, že vlastne nie sú prirodzenou potravou pre psa a sú jeho najčastejším alergénom. Pes potrebuje málo uhlohydrátov, na ktoré sú obilniny bohaté. Tieto si vie ľahko zaobstarať zo zeleniny. Veľké množstvo uhlohydrátov pri kŕmení obilninami sa v tele mení na glukózu, ktorá vyživuje rakovinové bunky. Za obilniny hovorí to, že sú lacným zdrojom výživy a mnoho psov ich trávi bez problémov. V menšom množstve určite neškodia.

• Musím pridávať výživové doplnky?

  Nie, nemusíte. Často sa ich pridáva až priveľa, čo v horšom prípade spôsobuje predávkovanie niektorými vitamínmi a minerálmi a v lepšom len vyhodené peniaze. Odporúča sa vlastne len vitmín C a E (antioxidanty) pri strese a ochorení (kvôli zhoršenému životnému prostrediu), morské riasy kvôli stopovým prvkom a mastné kyseliny tiež kvôli životnému prostrediu. Aj pri kŕmení surovou stravou môžu nejaké látky chýbať. Len zriedka naše psy dostávajú napr. kožu, hlavy alebo krv a práve tieto časti sú bohaté na vitamíny, tuky a stopové prvky. Okrem toho mäso , ktorým kŕmime psov nepochádza z voľne žijúcich zvierat, ale zo zvierat často krmených lacným priemyselným krmivom, čo sa odrazí na výživovej hodnote mäsa.

• K čomu je dobrý jablčný ocot?

  Jablčný ocot je bohatý na minerálne látky a pomáha telu pri prečisťovaní. Pomáha tiež dobrému tráveniu. Nie všetci psi ho však znášajú a nie je bezpodmienečne potrebný pri kŕmení.

• Na čo sú dobré morské riasy?

  Morské riasy sú bohaté na minerálne látky, stopové prvky, vitamíny a proteíny. Obsahujú priemerne 10 krát viac minerálií ako čerstvá zelenina. Sú bohaté na stopové prvky jód, meď a zinok – dôležité pre funkciu štítnej žľazy, kože, rast – a obsahujú všetky dôležité aminokyseliny. Okrem toho sú dobrým zdrojom kalcia. K najznámejším patrí Spirulina – modrozelená riasa, s vysokým obsahom Beta-karoténu, B1, B12, železa a chlorofylu. Fucus Vesiculus (kelp) – hnedá riasa je obzvlášť bohatá na jód. Riasy sa nasadzujú ako podpora pri tráviacich problémoch, poruchách krvného obrazu, pri nedostatku jódu, arthróze, kožných problémoch a preventívne ako výživový doplnok.

• Kedy mám použiť zmes byliniek?

  Na trhu existuje veľa bylinkových zmesí pre zvieratá. Niektoré majú zmysel a sú kvalitné, iné len predražujú stolicu. Bylinky môžu slúžiť ako výživový doplnok, ale existujú aj rastliny so silným účinkom a s tými by sa malo zaobchádzať opatrne. Byliny so silným liečivým účinkom by sa mali vybrať ako kúra, aby si na ne telo nezvyklo alebo aby nedošlo k predávkovaniu. Pri bylinkách existujú obrovské kvalitatívne rozdiely; od priemyselnej úrovne (pre kozmetiku, mydlá…) až po liečivá. Presvedčte sa o kvalite používaných byliniek alebo si namiešajte požadovanú zmes sami, pričom použite bylinky z lekárne alebo bio-obchodu. Bylinky múžu byť dobrým doplnkovým zdrojom minerálov a vitamínov.

• Potrebuje pes nevyhnutne vitamín C?

  Na základe vedeckých názorov si telo psa vyprodukuje dostatočné množstvo vitamínu C. Vzhľadom k tomu, že žije v znečistenejšom prostredí a vo väčšom strese ako jeho divý brat, je dopĺňanie vitamínu C zmysluplné. Možno podávať lacnejšiu kyselinu ascorbovú, ktorá však niekedy dráždi žalúdok, alebo kalciumascorbat, natriumascorbat prípadne prírodné šípky. Vitamín C posilňuje imunitný systém, pomáha pri artritíde a pri výstavbe kostry. Predávkovanie spôsobuje hnačku. Relatívne zdravý pes môže dostať 50-500mg za deň. Pri arthróze alebo zápaloch až do 5000mg krátkodobo a prejsť na 1000-2000mg za deň.

• Ako môžem dopĺňať potrebu kalcia okrem kostí?

  Na kalcium sú bohaté nasledovné potraviny: morské riasy, alfalfa, melasa, sezamová pasta, amaranth, mandle, petržlen, figy, brokolica, javorový sirup, špenát, endívia, zeler, fazuľa, šošovica, šalát, pomaranče, hrášok, šípky. Mliečne produkty sú síce bohaté na kalcium, ale rovnako aj na fosfor, takže nevyrovnávajú alebo nedopĺňajú kalcium.

• Môj pes nechce žrať zeleninu. Čo mám robiť?

  To sa stáva. Skúste k zelenine niečo pridať, čo má pes rád a dá sa k zelenine primiešať. Napr. pečeň, tuniak, postrúhaný syr, tvaroh, jogurt, cmar alebo skúste mleté mäso zmiešať so zeleninovým pyré. Zo začiatku stačí malé množstvo zeleniny, prípadne mleté mäso či vajíčko zmiešať s posekanými bylinkami.

• Prečo musím zeleninu pasírovať?

  Psy nevedia dobre stráviť celulózu, z ktorej pozostávajú rastlinné bunkové steny. Aby ich pes ľahko strávil, musíme ich narušiť. Jedným zo spôsobov je zeleninu podusiť, povariť alebo zamraziť, čo však poškodí aj niektoré vitamíny a enzýmy. Preto je vhodnejšie zeleninu za surova alebo ľahko podusenú jemne nastrúhať.

• Môžem mäso a zeleninu miešať?

  Mäso a zelenina sa môžu bez problémov podávať súčasne, často je to najlepší spôsob, ako do psa dostať zeleninu. Pri psoch s ťažkými tráviacimi problémami je všeobecne lepšie podávať jednotlivé zložky oddelene.

• Sú kuracie kosti nebezpečné?

  Surové kuracie kosti nie sú nebezpečné za predpokladu, že sú obalené dostatočným množstvom mäsa a nie sú to kosti starej sliepky. Tým nechcem povedať, že sa raz nejaký pes nemohol kuracou kosťou zadusiť…ale panika okolo kuracích kostí je absolútne neodôvodnená. Nejaký pes sa môže zadusiť aj žuvacou kosťou alebo suchou granulou.

• Môj pes hltá potravu – čo robiť?

  Dôležité je, aby pes jedol potravu v kľude. Keď kŕmite súčasne viacerých psov, skúste ich oddeliť tak, aby sa pri jedle nevideli. Keď napriek tomu pes potravu hltá, dávajte mu mäso a kosti v takej veľkosti, aby to nebolo možné prehltnúť bez rozhryzenia.

• Môžem kŕmiť bravčovým mäsom?

  Odhovárala by som Vás od toho kvôli vírusu Aujezky, ktorý je pre psov smrteľný. Ak kŕmiť bravčovým mäsom, tak uvareným.

• Koľko kalcia a koľko fosforu?

  Pomer kalcium-fosfor v psej potrave má byť 1:1 až 1,2:1; u šteniat o niečo viac kalcia. Pri kŕmení surovou potravou s kosťami nie je s množstvom kalcia žiadny problém.

• Stolica môjho psa je menšia – je to normálne?

  Pri surovej strave je to celkom normálne, pretože pes svoju potravu oveľa lepšie strávi. To je príjemný vedľajší efekt BARF (biologicky vhodná surová potrava).

• Môj pes má zápchu – čo robiť?

  Pravdepodobne je podiel kostí príliš vysoký. Zo začiatku majú niektorí psi s trávením kostí problémy. V tomto prípade pomáha kŕmenie tekvicou, aby sa pes vyprázdnil. Mal by sa tiež postiť, kým stolica nevyjde. Pri silnej zápche vyhľadajte veterinára. Ak má pes často zápchu, bezpodmienečne treba znížiť príjem kostí.

• Prečo má môj pes teraz hnačku?

  Zo začiatku môže dochádzať k častejším hnačkám, ale treba rozlišovať medzi hnačkou (vodnatá stolica) a mäkkou stolicou. Keď je stolica len mäkká, časom sa to upraví, len čo začne tráviaci systém normálne fungovať. Ak je hnačka silná alebo dlho trvajúca, treba vyhľadať veterinára.

• Môj pes má hlien v stolici – čo to je?

  Hlienom potiahnuté výkaly sa často nachádzajú pri prechode na surovú stravu a patria k prečisťovaniu organizmu. Kŕmenie mliečnymi výrobkami tiež môže spôsobovať hlien v stolici. V tomto prípade je vhodné mliečne produkty na čas vysadiť. Keď je to len zo začiatku, z času na čas, nie je treba robiť si starosti. Ak sa to stáva často, bolo by potrebné navštíviť veterinára. Mohlo by ísť o zápal žalúdka, čreva prípadne napadnutie parazitmi.

• Môj pes potravu vyvráti – čo robiť?

  Existujú rôzne dôvody, prečo pes vracia. Ak vracia žltú žlč, je jeho žalúdok pravdepodobne prázdny a je hladný. Niektorí psi neznášajú postenie, v takom prípade by som ho postiť sa nenechala. Ak pes vyvráti bielu penu, možno pil len veľa vody. Ak sa to stáva častejšie, treba kontaktovať veterinára, pretože môže ísť o ochorenie napr. srdca. Keď pes pri žrádle hlce, môže sa stať, že jedlo vyvráti a znova zožerie. Nám sa to môže zdať odporné, ale pre psa je to normálne. Niektoré fenky vyvrhujú potravu šteňatám – to je príroda! Keď pes vracia častejšie, treba porozmýšľať, či mu nepridať probiotické kultúry a tráviace enzýmy, aby sa mu uľahčil prechod na trávenie novej potravy. Pomôžu tu tiež menšie a častejšie porcie jedla. Ak pes vracia často alebo príliš intenzívne a má evidentné bolesti brucha, ihneď volajte veterinára.

• Pôstny deň – áno či nie?

  Postenie nie je žiadna povinnosť pri kŕmení surovou stravou. Sú psy, ktoré to znášajú bez problémov, ale aj také, ktoré tým veľmi trpia. Dôvodom pre zavedenie pôstneho dňa je snaha dať čas organizmu prečistiť sa. Aj vlk neulovil každý deň korisť. Väčšina psov znáša postenie raz za 7-14 dní. Väščina majiteľov však neznesie hladný pohľad ich miláčika. Riešenie: skúste to s Vašim psom. Ak to klapne – dobre, ak nie, nič sa nedeje.

• Ako je najlepšie rozmraziť mäso?

  Najlepšie je nechať hlboko zmrazené mäso rozmraziť v chladničke a kŕmiť aj vodou, ktorá sa z neho uvoľnila – obsahuje vitamíny a minerály. Môžte nechať mäso rozmraziť aj pri izbovej teplote alebo v studenej vode. Ak zabudnete mäso vybrať z mrazničky – rýchlo ho rozmrazte v teplej vode – aj to je riešenie. Surové mäso môžte skrmovať aj keď už trochu zapácha, psy to majú rady a nie je to nebezpečné (psy sú na rozdiel od mačiek aj mršinožrúti). Varené mäso však nesmie byť staré, to je životu nebezpečné. Kŕmenie ešte trochu zmrznutým mäsom môže vyvolať hnačku.

• Môžem zohrievať mäso v mikrovlnke?

  Mäso áno, ale kosti nie. Mikrovlnka zohrieva z vnútra a môže sa stať, že vnútri budú vriace bez toho, aby ste to zbadali. Všeobecne používam mikrovlnku čo najmenej, pretože mení bunkovú štruktúru potravín.

• Ako je to s rizikom torzie žalúdka?

  V skutočnosti pri správnej surovej strave je riziko torzie minimálne. Toto vychádza hlavne z informácií od majiteľov psov veľkých plemien, s ktorými som v kontakte. Neexistuje žiadna vedecká štúdia ohľadom surovej stravy a torzie žalúdka. Podľa mňa však riziko znižuje to, že surová strava v žalúdku nekvasí a tráviacim traktom prejde rýchlo. Tiež rozdelenie kŕmnej dávky na dve porcie je zmysluplné.

• Surové mäso vyvoláva agresivitu – alebo nie?

  To sú len rozprávky. Prechod na surovú stravu naopak môže upokojiť nervózneho psa. Je možné, že pes bude svoju kosť intenzívnejšie brániť pred inými psami ako misku granúl, ale jeho vzťah k majiteľovi je len otázkou výchovy.

• Musí byť každá porcia jedla vyvážená?

  Nie! To nie je ani nutné a ani možné, aby každá porcia jedla bola nutrične vyvážená. Takéto vyhlásenia môžu dávať len výrobcovia suchého krmiva. Vyváženosť je potrebná v určitom časovom rozpätí (asi 4 týždňov), tak ako sa to deje vo voľnej prírode. Pri surovej prirodzenej strave nie je také zlé, keď pes dostáva určitý čas jednostrannú stravu. Napr. keď ste na dovolenke alebo nemáte čas, môžte kŕmiť pár mäsitými kosťami.

  A Vaša strava je denne vyvážená?

• Prečo tak často odporúčate kura?

  Kura patrí k lacnejším výživovým zdrojom a je ľahko dostupné. Kuracie krídla, krky a chrbty majú dobrý pomer mäsa, kostí a tuku. Ale preto sa nemusí kŕmiť len kurencami; hovädzie, jahňacie, morčacie, divina…to všetko sú vhodné zdroje kŕmneho mäsa. Je však pravda, že kurence sú prekrmované antibiotikami, čo sa odráža aj na kvalite mäsa.

• Môžem aj šteňa kŕmiť surovou stravou?

  Ano. Šteňatá kŕmené prirodzenou stravou rastú pomalšie a rovnomernejšie a sú zdravšie.

• Ktorými kosťami môžem kŕmiť?

  Psi, ktorí až v neskoršom veku prešli na surovú stravu by nemali jesť tvrdé kosti. Ak je možnosť kŕmiť celým zvieraťom, koža a mäso obalia žalúdok a chránia ho. Pri kŕmení odpadovým mäsom, sliepkou alebo morkou treba vylúčiť trubkovité kosti a kŕmiť radšej mäsitými kosťami, rypákmi… Pri hydine sa odporúčajú krky, krídla, chrbty alebo celé kurence. Zo začiatku treba byť opatrný, kŕmiť len veľmi mäkkými kosťami a pozorovať psa, či žuje. Ak hlce, treba mu dať len veľké kosti, aby sa naučil potravu žuť, alebo dávať krky, krídla…pomleté. Na kostiach by malo byť dosť mäsa, aby chránili žalúdok. Keď pri kŕmení niektorými kosťami nemáte dobrý pocit, tak ich nedávajte. Je to lepšie ako si robiť starosti, či sa psovi niečo nestane. Ak nekŕmite kosťami, doplňujte vápnik výživovými doplnkami.