Bulteriér je pomerne zdravé, genetickými chorobami pomerne nezaťažené plemeno. Pri šľachtení boli použité plemená biely anglický teriér a dalmatín, ktoré vďaka svojmu zafarbeniu nesú genetickú vlohu pre hluchotu. Preto sa najmä u bielych bulteriérov aj dnes môže vyskytnúť hluchý jedinec. Občas sa prejavujú ochorenia srdca, biele jedince sú náchylné na kožné problémy a ochorenie obličiek. Niekedy sa vyskytne aj predkus (zuby spodnej čeľuste pred zubami hornej čeľuste), a tiež problémy s kĺbami zadných končatín. Srsť je hrubšia, viacmenej bez podsady, na niektorých miestach veľmi krátka. Preto sa bulteriér musí chrániť v lete pred spálením na slnku a v zime pred omrzlinami a prechladnutím.

Bulteriér je tiež náchylný na kožné onemocnenia (brucho má takmer holé), ľahko sa pri prechádzke poškriabe a môže dostať infekciu kože ktorá sa len obtiažne lieči. Najbežnejšou chorobou plemena je demodikóza, čo je parazitárne ochorenie kože spôsobené roztočami. Roztoč napáda chlpové folikuly a spôsobuje vypadávanie srsti a druhotnú bakteriálnu infekciu. Pes je citlivý aj na kvalitu žrádla, ľahko sa uňho vytvorí alergia na niektoré potravinové zložky.

zdroj: Wikipédia, slobodná encyklopédia