Pôvod: Veľká Británia
Dátum publikovania platného štandardu: 24. 06. 1987
Použitie: teriér
Klasifikácia: 3. skupina teriéry, sekcia 3 teriéry bulovitého typu, bez skúšky

Celkový vzhľad:

silne stavaný, svalnatý, harmonický, aktívny, s prenikavým, rozhodným a inteligentným výrazom. Jeho typickým znakom je rímsky nos (downface) a vajcová hlava. Nezávisle od veľkosti musí mať pes samčí pohlavný výraz a sučka samičí.

Povaha a správanie:

bulteriér je gladiátor medzi plemenami psov, temperamentný a statočný.
Povahu má vyrovnanú a disciplinovanú. Aj keď je dosť svojhlavý, voči ľudom je dobromyseľný.

Buldočí typ

Mohutný, silné kosti, zavalitejšie telo, kratšie nohy...

Teriérsky typ

Športovejší, výraznejšie svalstvo, štíhlejší...

Dalmatínsky typ

Dlhšie nohy, športová línia, dlhší krok typický pre dalmatínca...

Kombinácia

Ideálny bulteriér je kombináciou všetkých troch typov. T.j. silné kosti, dobre osvalený, nie príliš štíhla línia ale aj napriek tomu športové telo, stredné nohy.

Dnes je bulteriér predovšetkým spoločenské plemeno. Je šľachtený predovšetkým ako plnohodnotný člen ľudskej svorky.

Bulteriéry sú veľmi prítulní a "rodinne" založení. Vďaka svojej vytrvalosti a krvi teriéra nie je vhodný "na gauč", alebo "na reťaz", potrebuje trvalé zamestnanie - preto je vhodný na rôzne kynologické športy. Uplatní sa aj v poľovnom výcviku. Je nadmieru pohyblivý, vie vynikajúco behať a skákať, čo je na plemeno s tak krátkymi končatinami až udivujúce.

Je známy svojou bystrosťou a inteligenciou, ktorú vie šikovne využiť (aj aby sa vymanil spod pravidiel, ktorými sa má riadiť). Často sa používa pri canisterapii, pretože pre znížený prah bolesti znesie i "hrubšie" zaobchádzanie. Je vynikajúci obranár územia, chráni všetkých členov svorky (vrátane ostatných domácich zvierat). Pes breše málo, o to však mohutnejšie.

Bulteriér je veľmi citlivý na vonkajšie podnety a vo svojom vývojovom období má medzi 5 - 8 mesiacom tzv. "obdobie strachu", často popisované v odbornej literatúre. Pes odmieta chodiť von, prehnane reaguje na každý hluk a snaží sa zaliezť do čo najtesnejšieho priestoru. Neexistuje na to liek, iba láskyplné správanie a veľa trpezlivosti pokiaľ to neprejde. Bulteriér reaguje na všetky "bojové" podnety, na bitky medzi deťmi a fyzické dotyky (hlavne cudzích osôb) s členmi "svorky" a ihneď sa zamieša do sporu resp. napadne protivníka. Preto je treba dávať pozor, aby príliš horlíve privítanie návštevy nevyhodnotil ako povel na útok. Je veľmi hravý, s potrebou neustále niečo hrýzť, preto potrebuje mať dostatočný počet odolných hračiek - inak si nájde niečo na žuvanie sám.

Je však na mieste spomenúť aj niektoré negatívne vlastnosti tohoto plemena. Vďaka svojmu pôvodnému určeniu (bojový pes) a sile vyžaduje pevnejšie vedenie. Príslovečná je jeho tvrdohlavosť a zaťatosť, s ktorou noví neskúsení majitelia nerátajú a nedokážu ju zvládnuť a preto viacero mladých psíkov končí eutanáziou. Slovami nemožno vyjadriť tvrdohlavosť tohoto plemena. Ak bulteriér chce niečo dosiahnuť, snaží sa o to za každú cenu. Ak nechce ísť na prechádzku neurobí ani jediný krok a budete ho musieť ako sochu nosiť. Tohoto psa pritom nemožno vychovávať žiadnym násilím. Takáto "výchova" len zvyšuje jeho zaťatosť a nezvládnuteľnosť.

Pes je známy aj pomstychtivosťou (čo je inak len ľudská vlastnosť) a ak mu zabránite urobiť niečo čo chce, pomstí sa vám zničením niečoho iného. Nemá rád samotu, majiteľ ktorí ho necháva dlho samého riskuje zdemolovanie bytu. Bulteriér miluje "svoju svorku" a nedopustí žiadny útok na ňu, treba však naňho pri prechádzkach dávať pozor, aby prehnaná "obranná iniciatíva" neskončila napadnutím iného zvieraťa, alebo človeka. Tohoto psa by mal vonku viesť len človek, ktorý ho dokáže plne zvládnuť. Bulteriér nevaruje brechotom, má skôr tendenciu "preventívne" prekvapivo zaútočiť. Pre svoje vlastnosti nie je veľmi vhodný pre neskúseného chovateľa.

zdroj: Wikipédia, slobodná encyklopédia

Bulteriér je stredne veľký, svalnatý a mohutný pes. Má pevné a silné končatiny so širokými tlapkami. Predné nohy sú rovnobežné. Má dlhú, silnú, hlbokú hlavu so špecifickým - pri prednom pohľade - vajcovitým tvarom a “klabonos” (nosný chrbát vyklenutý dohora). Vrchol lebky je plochý. Nos musí byť čierny a zahnutý nadol. Spodná čeľusť pevná a hlboká. Malé, úzke a hlboko šikmo uložené trojuholníkové oči so smutným výrazom. Oči sú hnedé až čierne, nežiadúca je modrá alebo svetlá farba. Malé, tenké, blízko posadené a priliehajúce uši nosí vzpriamené. Chrup má silný s nožnicovým skusom, spodné zuby za prednými.

Tak ako celé telo, aj krk je svalnatý a mohutný. Lopatky tesne priliehajú k hrudnému košu s výrazným spätným sklonom, takže zvierajú až pravý uhol. Krátky, štíhly chvost je nízko nasadený a nosený vzpriamene. Pri prednom pohľade pôsobí hruď masívnym až zavalitým dojmom.

Krátka srsť býva čisto biela alebo sfarbená, pričom pri farebnej srsti s bielymi značkami musia prevládať farebná plocha. Srsť je tuhá, takmer bez podsady. Schválenými farebnými variáciami je okrem čisto bielej aj tricolor (trojfarebná kombinácia biela, hnedá a čierna) a žíhaná (tmavé pásovanie na hnedom podklade). Nežiadúce je modré a pečeňovohnedé (do fialova) zafarbenie.

Pre výstavných psov je dôležitý vzhľad hlavy (podľa možnosti ideálne vajce), celkový postoj (rovné predné nohy, zadné bez vykrúcania do strán), osvalenie (dôležitý je celkový vyvážený, rovnomerný výraz) a tvar očí (zošikmené, prižmúrené, nie okrúhle). Váha a výška nie je dôležitá - hlavná je celková vyváženosť postavy.

zdroj: Wikipédia, slobodná encyklopédia